Zdá sa, ako keby mal každý svoj vlastný trik na dlhý život. Či už je to dostatok spánku, fyzická aktivita, zdravá strava alebo niečo netradičnejšie, ako napríklad čierna káva.
Hoci nemôžeme popierať prospešnosť zdravého životného štýlu, iné rady, ako napríklad pitie čiernej kávy, nie sú podložené vedeckými dôkazmi, ktoré by skutočne povedali, že vďaka nim môžeme žiť dlhšie.
Hoci si všetci prajeme ostať na tomto svete čo najdlhšie, čo sa týka predĺženia ľudského života, veľa výskumov objavilo možné cesty, ako by sme ho mohli dosiahnuť, no zatiaľ neexistujú žiadne reálne metódy, ako by sme mohli žiť dlhšie. Nový výskum z University of Copenhagen nás však opäť približuje o krok k tejto realite. Výskumníci totiž objavili gén, ktorý môže ovplyvňovať to, ako dlho budeme žiť.
Ide o proteín OSER1, ktorý má podľa autorov štúdie naozaj významný vplyv na dĺžku nášho života.
“V rámci našej práce sa nám podarilo identifikovať proteín, ktorý predlžuje dĺžku života. Existuje v rôznych živočíchoch, vrátane ľudí,” tvrdí Lene Juel Rasmussen, jeden z autorov štúdie.
Zdroj: nobeastsofierce / shutterstock.com
Proteín reguluje dĺžku života
Výskumníci skúmali proteín v experimentoch na zvieratách. Keďže ale tento proteín máme aj my, veria, že rovnaké výsledky možno uplatniť aj na nás. Ak totiž existuje v niekoľkých druhoch zvierat a aj v ľuďoch, Potom môžu vedci oveľa jednoduchšie zistiť, či rovnaké výsledky budú platiť aj na nás. Ak by sa nachádzal len v živočíchoch, stále nič nie je stratené, no výskumníci by mohli mať problémy pri nachádzaní spôsobu, ako nový “liek proti starnutiu” preniesť aj na ľudí.
Na proteín výskumníci narazili keď skúmali väčšiu skupinu proteínov, ktoré riadi transkripčný faktor FOXO. Ten je známy aj ako regulátor dĺžky života. V rámci štúdie vedci identifikovali dokopy 10 génov, ktoré môžu ovplyvniť dĺžku života. Keď upravili ich expresiu, zvieratá žili dlhšie. Autori sa rozhodli sústrediť sa na gén OSER1, ktorý mal spomedzi nich najväčší vplyv.
Keď sa gén spája s kratším životom, potom je riziko predčasného starnutia a chorôb ovplyvnených vysokým vekom vyššie. Vedci teda chcú pochopiť, ako gén OSER1 funguje v bunkách. Ďalšie kroky budú smerovať k preklinickým testom na zvieratách.
“Momentálne sa sústredíme na pochopenie úlohy proteínu OSER1 v ľuďoch. Problémom je však to, že nemáme k dispozícii veľa existujúcej vedeckej literatúry,” hovorí Zhiquan Li, spoluautor výskumu.
Táto štúdia je prvou svojho druhu, ktorá preukázala, že OSER1 má vplyv na starnutie a dĺžku života. V budúcnosti plánujú výskumníci poskytnúť viac informácií o tom, ako môže gén ovplyvňovať choroby, ktoré sa objavujú vo vysokom veku. Potom existuje šanca, že sa objavia aj nové lieky, ktoré by nám pomohli žiť dlhšie a pomáhali liečiť špecifické choroby, napríklad choroby metabolizmu, srdcovocievne ochorenia alebo neurodegeneratívne ochorenia.
Dlhší život
Ako sme už spomenuli na začiatku, v poslednej dobe sa objavuje veľa výskumov, ktoré sa zameriavajú na starnutie. Príkladom môže byť aj štúdia vedcov z Washington University. Autori v práci demonštrovali, že keď v mozgoch myší aktivovali určité mozgové bunky, tieto myši žili dlhšie. Výskum teda dokazuje, že komunikácia medzi orgánmi ľudského tela hrá dôležitú úlohu v tom, ako tieto orgány starnú.
Keď sú komunikačné línie otvorené, orgány a rôzne telesné systémy fungujú tak, ako by fungovať mali. Postupom rokov sa ale táto komunikácia postupne narúša a orgány nedostávajú molekulárne a elektrické signály, ktoré zaručujú ich správnu funkciu. Nová štúdia odhalila jednu z kritických komunikačných ciest, ktorá prepája mozog a tukové tkanivo myší. Vzniká forma komunikácie, ktorá sa javí ako mimoriadne dôležitá v tom, ako telo produkuje energiu. Viac sa o tomto výskume dozvieš v tomto článku.
