Viaceré nové štúdie nám ukazujú, že zvieratá majú pravdepodobne oveľa bohatšiu komunikáciu, než sme spočiatku mysleli. Príkladom sú opice, ktoré sa podľa jednej štúdie rozprávajú veľmi podobne, ako ľudia a iný výskum zas ukázal, že opice môžu mať aj zmysel pre humor.
Výskumníci z Hebrew University of Jerusalem vykonali ďalšiu štúdiu opičej komunikácie, ktorá nám prezrádza ďalšiu fantastickú informáciu z ich ríše. Vedci naznačujú, že druh opíc, ktoré nazývame kosmáče, majú vlastné mená. Tieto milé opice používajú špecifické volania, ktorými jedna druhú oslovujú.
Ide o prelomový objav, ktorý môže vedcom ponúknuť pohľad do histórie našej vlastnej komunikácie. Ako autori štúdie vysvetľujú, okrem kosmáčov sa “menami” dokážu okrem ľudí oslovovať napríklad delfíny alebo slony.
Oslovovať niekoho menom je mimoriadne vyspelá kognitívna vlastnosť, ktorú výskumníci pozorovali hlavne u sociálnych živočíchov. Pre nás ľudí je typická, no dlhú dobu vedci predpokladali, že mená majú len slony a delfíny. Rovnako dlhú dobu mylne vedci predpokladali, že opice, naši najbližší žijúci evoluční príbuzní, túto vlastnosť nemali.
Kosmáče majú vlastné mená
Nová štúdia však po prvýkrát dokázala preukázať, že sme sa mýlili. Kosmáče skutočne používajú špecifické volania na to, aby sa navzájom oslovovali. Autori štúdie sa k výsledkom dopracovali tak, že nahrávali prirodzené interakcie medzi pármi kosmáčov a interakcie opíc s počítačom. Táto séria pozorovaní a experimentov odhalila zvuky, ktorými opice oslovujú špecifických jedincov.
Ďalšie zaujímavé zistenie je to, že kosmáče dokázali rozlíšiť, kedy bol zvuk smerovaný priamo na ňu. V situáciách, keď bol, dokázala opica reagovať presnejšie.
“Náš objav demonštruje mimoriadne komplexné komunikačné schopnosti medzi kosmáčmi. Ich volania neslúžia len na lokalizáciu, ako sa predtým predpokladalo. Kosmáče používajú špecifické volania na označenie a adresovanie špecifických opíc,” vysvetľuje doktor Dávid Omer, vedúci nového výskumu.
Rovnako sa výskumníkom podarilo zistiť, že aj členovia rodiny používajú podobný systém na oslovovanie rodinných príslušníkov. Výskumníci to pripisujú k ľudskému systému mien a nárečí. Autori štúdie ďalej zistili, že sa kosmáče učia po celý život, dokonca aj medzi jedincami, s ktorými nie sú príbuzní. Toto zistenie naznačuje, že sa učia rôzne “nárečia” a mená aj od členov mimo rodinnej skupinky.
Autori štúdie predpokladajú, že schopnosť naučiť sa a používať správne mená dovolila kosmáčom prežiť v hustom pralese, kde je viditeľnosť častokrát obmedzená. Používaním mien zároveň dokážu udržiavať vzťahy medzi sebou a v prípade potreby udržujú svoju skupinu pokope.
“Kosmáče žijú v drobných monogamných rodinných skupinách a starajú sa spolu o svoje mláďatá, veľmi podobne, ako to robia ľudia. Tieto podobnosti naznačujú, že kosmáče mohli čeliť podobným evolučným tlakom ako naši predkovia. To mohlo viesť k tomu, že si vytvorili podobné spôsoby komunikácie,” tvrdí Omer.
Nová štúdia vedcom poskytuje viac informácií o tom, ako sa mohla vyvíjať naša komunikácia. Schopnosť označovať iné opice menami naznačuje, že kosmáčom sa vyvinuli mimoriadne komplexné mozgové mechanizmy. Autori štúdie sa domnievajú, že táto základná verzia mechanizmov mohla potenciálne viesť k vývoju ľudskej reči.
Zdroj: Andy333 / Shutterstock.com
Opice komunikujú ako my
V inej štúdii výskumníci dokázali, že tentokrát šimpanzy sa rozprávajú štýlom, ktorý je veľmi podobný tomu nášmu. Keď sa dvaja ľudia rozprávajú, rýchlo sa strieda to, kto hovorí a častokrát sa stáva, že sa dvaja ľudia navzájom prerušia. Výskumníci však zistili, že keď sa šimpanzy “rozprávajú” pomocou gest, využívajú rovnaký rapídny vzorec konverzácií. K výsledkom štúdie prišli analýzou doteraz najväčšieho datasetu šimpanzej komunikácie.
Výskum teda zistil, že aj v prípade šimpanzov, rovnako ako u nás, dochádza k rýchlej výmene úloh počúvajúceho a rozprávajúceho. Viac o tomto výskume nájdeš v tomto článku.
