Jedna z najbližších hviezd k Slnku po celú dobu ukrývala prekvapenie: Toto astronómovia našli okolo Barnardovej hviezdy

Astronómovia objavili stopy niekoľkých exoplanét pri jednej z najbližších hviezd pri Slnečnej sústave, ktorú nazývame Barnardova hviezda. Ide o malý, relatívne tmavý typ hviezdy, ktorý označujeme ako červený trpaslík.  

Barnardova hviezda sa od Slnka nachádza približne šesť svetelných rokov. Hviezdu vidíme aj na našej nočnej oblohe, no bohužiaľ je príliš tmavá na to, aby sme ju mohli vidieť voľným okom. Možno ju ale pozorovať teleskopmi. Ako sme spomenuli hneď v úvode, astronómovia objavili nedávno štyri exoplanéty, ktoré obiehajú okolo tejto hviezdy. Pozorovania ukázali, že ide o malé kozmické telesá.  

“Barnardova hviezda sa veľkosťou skôr podobá na Jupiter, ako na naše Slnko. Je jednou z najbližších hviezd k Slnku, bližšie sa nachádzajú už len tri hviezdy, ktoré tvoria sústavu Alfa Centauri,” hovoria astronómovia.

O objave exoplanét informuje portál The Conversation. Autori štúdie, ktorá približuje objav hviezd, tvrdia, že planéty sú príliš malé na to, aby sme ich mohli odhaliť priamo. Výskumníkom sa ale podarilo vyčítať prítomnosť exoplanét z toho, ako svojou gravitáciou ovplyvňuje centrálnu hviezdu.  

Štyri nové exoplanéty

Aj v našej Slnečnej sústave platí, že zatiaľ čo nás gravitácia Slnka drží pokope, planéty v našej sústave taktiež majú svoju gravitáciu, ktorá ovplyvňuje Slnko. Výsledkom je, že v skutočnosti neobiehajú planéty priamo okolo Slnka, no hviezda a planéty obiehajú okolo spoločného gravitačného bodu, ktorý sa nachádza len kúsok od centra Slnka. Znamená to, že Slnko akoby “kmitá” na svojom mieste zo strany na stranu.  

Rovnaká situácia sa odohráva aj v sústave Barnardova hviezda. Autori štúdie vysvetľujú, že jemné kmitanie hviezdy môžeme zachytiť pomocou citlivých spektrografických inštrumentov. Spektrograf je zariadenie, ktoré rozdeľuje svetlo hviezdy na jednotlivé vlnové dĺžky.  

Problém ale je, že hviezda má taktiež svoje vlastné správanie. Hviezdy sa skladajú z plazmy, látky, ktorá sa podobá na tekutinu. Ďalším problémom je, že v jadrách hviezd sa nachádza doslova jadrová pec, v ktorej sa zlučujú prostredníctvom jadrovej fúzie prvky do ťažších prvkov a uvoľňuje sa obrovské množstvo energie. Povrch červených trpaslíkov je taktiež preplnený magnetickými búrkami. Autori štúdie dodávajú, že tieto búrky môžu zmiasť vedcov a tváriť sa ako planéta, pričom v skutočnosti žiadna planéta v sústave neexistuje.  

Objavené exoplanéty tvoria nahusto natlačený systém. Ako astronómovia vysvetľujú, exoplanéty obiehajú veľmi blízko okolo hviezdy. Najbližšia planéta Barnardovu hviezdu obehne raz za dva dni a najvzdialenejšia planéta raz za sedem dní. Len pre lepšiu predstavu, planéta Merkúr, najbližšia planéta od Slnka, obehne našu hviezdu raz za 88 dní.  

“Predpokladáme, že všetky objavené exoplanéty majú hmotnosť menšiu ako Zem. Zároveň sa domnievame, že môže ísť o pevné planéty, ktoré majú pusté povrchy bombardované radiáciou Barnardovej hviezdy. Všetky exoplanéty majú atmosféru odfúknutú hviezdou a sú príliš horúce na to, aby na nich mohla existovať voda,” hovoria astronómovia.  

Pozorovania Barnardovej hviezdy pokračujú

Výskumníci sa pozreli aj ďalej od hviezdy, na exoplanéty, ktoré by sa mohli nachádzať v obývateľnej zóne hviezdy. Nepodarilo sa im ale objaviť žiadne. Rovnako zatiaľ nevieme veľa povedať ani o nových objavených exoplanétach. Astronómovia zatiaľ nemôžu odhadnúť ani ich veľkosť.  

Autori štúdie sa však pozorovaniam budú venovať aj naďalej. V bežnej praxi je plán počkať si na tranzity exoplanét, teda na moment, kedy prejdú popred svoju domovskú hviezdu. Následne budú môcť astronómovia zistiť, koľko svetla zablokujú a tým odhadnúť, aké veľké sú. Exoplanéty Barnardovej hviezdy ale neprechádzajú popred svoju hviezdu z nášho uhla pohľadu, teda nemajú tranzity. Aj preto sa študujú mimoriadne ťažko. Napriek tomu autori štúdie veria, že nám tieto exoplanéty dokážu prezradiť viac o planetárnej formácii.