Je možné, že budeme všetci žiť večne? Teoreticky áno, vďaka „kvantovej nesmrteľnosti“

Hovorí sa, že ak niekto rozumie kvantovej fyzike, potom ju skúma nesprávne. Hoci ide o úsmevnú anekdotu, táto veta krásne poukazuje na to, že svet kvantovej fyziky môže byť skutočne bizarný. Podľa jednej z okrajovejších hypotéz dokonca existuje možnosť, že sme všetci nesmrteľní. Ako je to možné?

Existuje viacero praktických experimentov, ktoré nám sedliackym rozumom snažia priblížiť túto vedeckú sféru. Tým najznámejším je nepochybne slávna Schrodingerova mačka. Žije? Je mŕtva? Niekto by povedal že mačka nikdy neprežije, nikdy nezomrie, alebo je súčasne živá a mŕtva. V tomto stave “superpozície” ostáva, dokým krabicu neotvoríme a nepozrieme sa do nej.

Schrödingerová mačka je druh myšlienkového experimentu, ktorý ilustruje paradox kvantovej superpozície. Sformuloval ho rakúsky vedec Erwin Schrödinger v roku 1935. Schrodinger chcel týmto experimentom poukázať na problémy takzvanej kodanskej interpretácie kvantovej mechaniky, presnejšie na vlastnosti mikroskopických častíc, ktoré sú vo svojej podstate nezmyselné. Tento nonsens si môžeme jasne všimnúť, ak tieto princípy prenesieme na objekty z bežného života, píše portál Vosveteit.sk.

Predstav si vzduchotesnú a nepriehľadnú krabicu, v ktorej sa nachádza mačka a prístroj, v ktorom nájdeme rádioaktívny nuklid a nádobu s jedovatým plynom. Keď sa nuklid rozpadne, prístroj to zachytí a uvoľní plyn, ktorý mačku otrávi. Schrödinger pokus navrhol tak, aby po hodine existovala 50% šanca, že je mačka po smrti.

V tomto bode prichádzajú na scénu kvantové javy. Keďže nuklid nijakým spôsobom nepozorujeme, ten sa súčasne nachádza v rozpadnutom a nerozpadnutom stave. Jednoduchšie povedané, schrödingerova mačka je súčasne živá a mŕtva. Len keď otvoríme krabicu, tak sa celá sústava „rozhodne“ a my uvidíme len jeden z týchto stavov, teda mačka bude buď živá alebo mŕtva.

Hypotéza o alternatívnych vesmíroch

Experiment so schrödingerovou mačkou môžeme interpretovať dvojako. Prvou interpretáciou je štandardná Kodanská interpretácia kvantovej teórie. Tá priznáva, že kvantový jav môže existovať v superpozícii a mať teda dve hodnoty súčasne, no v momente pozorovania jav, ktorý nevidíme, instantne zaniká. Ak teda vidíme v krabici živú mačku, neexistuje alternatívny svet, v ktorom by bola mačka mŕtva.

To ale neplatí, ak sa na kvantové javy pozeráme pomocou “interpretácie mnohých svetov”, ktorú môžeme poznať z popkultúry ako hypotézu o multiverze. Interpretácia mnohých svetov bola po prvýkrát prednesená v roku 1957 výskumníkom menom Hugh Everett, informuje portál BBC Sky at Night. Ten tvrdí, že v momente, kedy dochádza ku kolapsu superpozície, sa vytvorí alternatívna časová os pre každú pozíciu, v ktorej sa mohol experiment ocitnúť. Jednoduchšie povedané, na konci schrödingerovho experimentu existujú dva vesmíry, v jednom mačka prežila, v tom druhom nie.

Čo je to teda kvantová nesmrteľnosť?

Už sa ti niekedy stalo, že si prechádzal cez prechod a nevšimol si si auto, ktoré pred tebou len tak tak zabrzdilo? Podľa niektorých teoretických fyzikov si práve zažil kvantovú nesmrteľnosť na vlastnej koži.

Reálny svet je oveľa komplikovanejší ako kontrolovaný experiment s krabicou, nuklidom a mačkou. Ak je interpretácia mnohých svetov pravdivá, na každý jeden možný výsledok existuje vesmír alebo časová os, v rámci ktorej sa tento výsledok odohral. V praxi teda existuje vesmír, v ktorom ťa auto na prechode predsa len prešlo. Vďaka kvantovej nesmrteľnosti si ale stále tu a večer si o tomto zážitku mohol porozprávať známym.

Väčšina si povie, že je to len dielo náhody, prečo by sme niečo také mali nazývať “kvantovou nesmrteľnosťou”?

Pozrime sa na schrödingerov experiment ešte raz, no namiesto mačky si predstav, že si v krabici ty. Pri každom pokuse existuje 50% šanca, že prežiješ alebo že zomrieš. Ak experiment dopadne tak, že prežiješ, potom sa určite budeš cítiť euforicky, pretože si práve unikol smrti.

Ako ale poznamenáva portál Medium, čo by sa stalo, ak by sa experiment nepodaril v tvoj prospech? Ako by si sa cítil? Teoretickí fyzici argumentujú, že neexistuje spôsob, ako môže človek prežiť a pocítiť svoje “mŕtve ja”. Z toho vyvodzujú, že keď už raz existujeme na svete, jediný svet, ktorý budeme môcť zažiť je ten, v ktorom sme nažive. Kvantová nesmrteľnosť hovorí, že ak by sme schrödingerov experiment zopakovali na vlastnej koži kľudne aj stokrát, z našej perspektívy by sme zakaždým vyviazli živý.

Z našej perspektívy

Skalní fanúšikovia hypotézy o kvantovej nesmrteľnosti hovoria, že sa tento koncept uplatňuje na každý možný jav v našom živote. Zakaždým, keď nás takmer zrazilo auto na prechode, po každom srdcovom infarkte, po každom vážnom zranení, pokračujeme v našej subjektívnej časovej osi, v ktorej sme prežili. Zároveň ale platí, že existujú aj vesmíry, v ktorých nás auto na prechode zrazilo a z perspektívy našich najbližších sme až také šťastie nemali.

Hypotéza kvantovej nesmrteľnosti je síce fascinujúci koncept, no hodí sa skôr do sci-fi. Zarytí skeptici hovoria, že v každom potenciálne smrteľnom scenári existuje posledná chvíľa, kedy sme ešte nažive, no smrti sa nevyhneme. V takýchto scenároch by bolo teda nemožné “preskočiť” do alternatívneho vesmíru, v rámci ktorého by sme prežili, ak by aj alternatívne vesmíry existovali. Aj preto ostáva hypotéza kvantovej nesmrteľnosti mimoriadne špekulatívnou.

Zároveň výskumníci hovoria, že aj keby sa našiel “odvážlivec”, ktorý by sa nechal do schrödingerovej krabice zatvoriť aj stokrát, existenciu alternatívnych vesmírov by preukázal jedine sebe. Tá jedna časová os by brala s najväčšou pravdepodobnosťou experiment tohto “šialeného vedca” ako dielo extrémnej náhody. Zatiaľ čo zvyšných 99 časových osí by videlo “alternatívny” koniec, ktorý by veruže o existencii alternatívnych vesmírov nikoho nepresvedčil.