Viaceré výskumy poukazujú na vysokú mieru znečistenia ovzdušia a vyzývajú k riešeniu tohto problému. Výskumníci z University of California, Riverside, ale tvrdia, že to nemusí byť až tak jednoduché, ako sa môže zdať.
Zbaviť sa nečistôt v ovzduší samo o sebe nie je jednoduchou úlohou, no výsledky novej štúdie naznačujú, že zlepšenie kvality vzduchu môže zvýšiť riziko lesných požiarov. Autori štúdie tvrdia, že boreálne lesy severnej hemisféry sú obzvlášť citlivé na negatívne účinky, ktoré sa dostavia s vyčistením vzduchu od aerosólov.
Aerosóly považujeme za drobné častice vo vzduchu a radí sa medzi ne napríklad prach alebo morská soľ. Medzi aerosóly sa ale radia aj chemikálie, ktoré vznikajú spaľovaním fosílnych palív. Tieto látky zodpovedajú za zlú kvalitu vzduchu. Ak ale vyčistíme vzduch od človekom produkovaných aerosólov, spôsobíme ešte viac lesných požiarov, hlavne v severnej hemisfére.
Výskumníci tvrdia, že sulfáty a ich prekurzory odrážajú slnečné svetlo a spôsobujú vyšší jas oblakov. Ak ich zo vzduchu odstránime, potom na zem dopadne viac slnečného svetla a tepla.
“Vyčistenie ovzdušia považujeme za niečo, čo chce dosiahnuť celý svet. Ak tak ale urobíme, zrýchlime globálne otepľovanie a spôsobíme viac lesných požiarov. Za jediné východisko z tejto problematickej situácie považujeme zníženie koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére súbežne s aerosólmi,” tvrdí Robert Allen, vedúci štúdie.
Prečo budú lesné požiare ešte častejšie?
Oxid uhličitý patrí medzi skleníkové plyny, ktoré spôsobujú otepľovanie planéty. Oxid uhličitý vzniká spaľovaním fosílnych palív na výrobu tepla, elektriny ale aj pri transporte. CO2 slúži ako pokrývka, ktorá bráni teplu, aby uniklo do vesmíru.
Globálne otepľovanie sa už dostalo do bodu, ktorý nemožno ďalej ignorovať. Stretávame sa s čoraz častejšími návalovými horúčavami a inými formami extrémneho počasia. Tieto podmienky spôsobujú smrť pre rastliny, ktoré sa stanú podpalkom pre lesný požiar. Vysúšanie pôdy zároveň vedie aj k vysúšaniu odumretých rastlín, ktoré sa stávajú horľavejšie.
Ak z atmosféry odstránime aerosóly, riskujeme častejšie lesné požiare. Rastliny prechádzajú fotosyntézou, ktorá používa oxid uhličitý ako palivo. Keďže ho máme v atmosfére viac, rastliny nepotrebujú udržiavať svoje póry otvorené až tak dlho, aby získali dostatok CO2. Keďže nemajú dlho otvorené póry, dokážu udržať viac vody a to znamená, že si neberú až toľko vody z pôdy.
Keď sa zbavíme ochladzujúcich aerosólov, ktoré odrážajú svetlo a teplo preč, viac vody sa vyparí z rastlín. Tie začnú viac vody brať z pôdy, čím sa pôda viac vysuší. To povedie k častejším požiarom.
Autori štúdie vysvetľujú, že ak chceme čistejší vzduch a chceme obísť riziko lesných požiarov, mali by sme spolu s odstránením aerosólov pracovať aj na znížení emisií metánu. Ten vzniká poľnohospodárskou činnosťou, skládkami a spaľovaním fosílnych palív.
