Čo znamená objav dvoch dôležitých plynov v atmosfére K2-18b? Toto je názor odborníka!

Včera obletela svet správa o objave zatiaľ najsilnejšieho dôkazu o existencii mimozemského života. O objav sa postaral Webbov vesmírny teleskop a pochádza z exoplanéty K2-18b, ktorá sa nachádza približne 124 svetelných rokov od nás.  

O objave informoval aj portál Vosveteit.sk, ktorý napísal, že výskumníci odhalili v atmosfére K2-18b stopy dvoch dôležitých chemických látok, dimetyl sulfidu a/alebo dimetyl disulfidu. Tieto chemikálie existujú aj u nás, na Zemi a vytvára ich hlavne mikroskopický život, napríklad morský fytoplanktón. Zároveň výskumníci nevylučujú ani to, že tieto látky môžu vznikať iným, doteraz nepoznaným chemickým procesom. Aj napriek tomu ide doteraz najjasnejší dôkaz o živote mimo Slnečnej sústavy.   

Portál The Conversation nadväzuje na objav Webbovho vesmírneho teleskopu a vysvetľuje, čo tento objav vlastne znamená pre pátranie po živote mimo Slnečnej sústavy. Odborníci vysvetľujú, že dôkazy o existencii dimetyl sulfidu alebo dimetyl disulfidu prišli s 99,7% istotou. Aj napriek tomu si výskumníci nemôžu dovoliť potvrdiť existenciu života na tejto exoplanéte. 

“Je to naozaj fascinujúci objav, no nepotvrdzuje existenciu mimozemského života. Hľadanie exoplanét rýchlo stratilo záujem verejnosti kvôli ohromujúcemu počtu planét, ktoré vedci objavujú. Prvá presvedčivá exoplanéta obiehajúca hviezdu podobnú Slnku bola objavená v roku 1995 pomocou radiálnej rýchlosti, kde sa nepozeráte na planétu, ale namiesto toho pozorujete jej vplyv na najbližšiu hviezdu. Keď sa hviezda kolíše tam a späť, spôsobuje to nepatrný posun vo vlnovej dĺžke svetla, ktoré vyžaruje, a ten dokážeme zmerať. Už teraz poznáme približne 7 500 planét,” píšu výskumníci.

Odhalenie života je mimoriadne ťažké

Z viac ako 7 500 exoplanét je len 43 svetov, ktoré sme pozorovali priamo, teda namierením teleskopu na planétu. Drvivá väčšina exoplanét sa objaví meraním radiálnej rýchlosti alebo tranzitnou metódou. Tranzitná metóda sa robí keď planéta prejde popred hviezdu a jej jas sa o niečo zníži.  

Popísať atmosféru exoplanéty je ešte ťažšie. Na to používajú vedci spektroskopiu. Keď exoplanéta preletí popred svoju hviezdu, časť svetla hviezdy prejde aj cez atmosféru planéty. Toto malé množstvo svetla sa zmení, pretože molekuly v atmosfére určité vlnové dĺžky absorbujú. Každá má svoj podpis a na základe chýbajúcich zložiek svetla môžu výskumníci odhadnúť kompozíciu planéty.  

Lenže ako je to s dimetylsulfidom? Niektorí výskumníci ho považujú za biologický marker a molekulárny indikátor života na Zemi. Nemôžeme ale zabudnúť na to, že dimetyl sulfid nemusí byť vytváraný len baktériami. Výskumníci objavili túto látku aj na kométe 67P.  

V poslednej dobe sme mali veľa objavov, ktoré našli potenciálny biomarker v atmosfére inej planéty. Príkladom môže byť náš sused, Venuša. Výskumníci odhalili v jej atmosfére fosfán, ďalšiu látku, ktorá sa spája so životom. V prípade nášho planetárneho suseda však bola situácia komplikovanejšia a čoskoro bolo toto tvrdenie vyvrátené.  

Objav je sľubný, no netreba sa unáhliť

Nová štúdia zvolila robustnejší a opatrnejší prístup. Rovnako platí, že ich výsledky majú väčšiu mieru pravdepodobnosti ako výsledky vedcov, ktorí skúmali Venušu.  

Aj napriek tomu 99,7% nestačí. V tomto prípade, kedy hovoríme o možnom živote na inej planéte, musia vedci priniesť výsledky s presnosťou 99,999%. Autori štúdie ale hovoria, že ak sa im podarí získať čas na Webbovom vesmírnom teleskope, mali by priniesť tak presné výsledky.  

Objavenie látok, ktoré sa spájajú so životom, je veľký objav. Potvrdenie života za hranicami Zeme a Slnečnej sústavy by transformovalo našu civilizáciu. Už by sme vedeli, že život skutočne môže vzniknúť aj za hranicami našej modrej planéty. Zatiaľ ale nevieme povedať, ako by prebiehali ďalšie výskumy. Planéta K2-18b sa od nás nachádza 124 svetelných rokov. Ak by sme aj našli spôsob, ako cestovať rýchlosťou svetla, cestovali by sme viac ako storočie.