Somnambulizmus, bežne známy ako námesačnosť, je stav, ktorý postihuje globálne približne 4% dospelých ľudí. Tento fenomén fascinoval nielen verejnosť, ale aj neurológov celé dekády a dodnes ostáva pre výskumníkov záhadou, čo môže námesačnosť spúšťať. Štúdia, publikovaná na výskumnom portáli Frontiers ale prináša nové odpovede.
Keď je niekto námesačný, má tendenciu počas NREM (pozn. Non-rapid-eye movement) fázy spánku postaviť sa z postele a vykonávať celú radu aktivít. Námesačnosť môže každý jeden krát viesť k vážnym zraneniam a vo výnimočných prípadoch aj k násiliu voči ostatným.
Námesačnosť neovplyvňuje len okolie ale aj človeka, ktorý ňou trpí. Nielenže sa môže zraniť, no na ďalší deň sa zobúdza neoddýchnutý a má silnú tendenciu opäť zaspať. Nanešťastie ak niekto trpí námesačnosťou, dlhodobá spánková deprivácia zvyšuje počet incidentov námesačnosti a aj ich komplexnosť, teda námesačný človek má vyššiu šancu počas epizódy robiť nejakú zložitú činnosť, čo môže zvýšiť riziko zranenia.
Čo spôsobuje námesačné epizódy?
Nová štúdia sa zamerala na hypotézu, podľa ktorej je námesačnosť poruchou prebudenia a nedostatočne regulovaného hlbokého spánku. V rámci výskumu vedci sledovali 14 dospelých námesačných ľudí a 14 ľudí, ktorí touto poruchou netrpeli. Tí slúžili ako kontrolná vzorka. Jednu noc dobrovoľníkov monitorovali pomocou video polysomnografie. Následne ich pozorovali aj počas regeneratívneho spánku, keď si dobrovoľníci prešli 25 hodinami spánkovej deprivácie.
“Výskum toho, ako námesačnosť funguje v mozgu človeka môže byť náročné. Jedným problémom je sledovanie dostatočne veľkej vzorky námesačných ľudí, keďže táto porucha sa nevyskytuje až tak často. Našťastie sme spolupracovali s kanadskou klinikou, ktorá sa špecializuje práve na poruchy spánku a ročne vyšetrí viac ako tisíc pacientov. Všeobecne ale platí, že ľudia trpiaci námesačnosťou sú sami ochotní podrobiť sa výskumu, aby lepšie pochopili, čo ich námesačnosť spôsobuje a ako by to mohli liečiť,” vyjadril sa jeden z autorov štúdie, Antonio Zadra.
Autonómny nervový systém reguluje fyziologické funkcie tela a skladá sa zo sympatickej vetvy, ktorá okrem iného riadi našu funkciu útek/útok. Keď sa ocitáme v krízovej situácií, kde je potenciálne v ohrození náš život, mozog sa prehodí buď do útočného režimu alebo do režimu úteku pred hrozbou. Ďalšou časťou je parasympatický systém, ktorý riadi reakciu oddych/trávenie. Táto reakcia pomáha telu ukľudniť sa, keď nebezpečie prešlo.
Autori štúdie postrehli, že ak človek trpí námesačnosťou, tak má zosilnenú reakciu oddych/trávenie a zníženú reakciu útok/útek počas hlbokého spánku.
“Námesační ľudia vykazujú naraz známky bdenia a hlbokého spánku. Ide o stav, z ktorého vznikajú epizódy námesačnosti. Výsledky našej štúdie naznačujú, že v porovnaní so zdravými ľuďmi autonómny nervový systém námesačných ľudí preferuje parasympatickú aktivitu počas spánku. To nám ponúka nový spôsob ako skúmať biologické procesy, ktoré môžu podporovať námesačnosť,” vysvetľuje Zadra.
Štúdia bola pre výskumníkov prekvapením
Autori štúdie označujú objav ako prekvapivý. Domnievali sa, že nervová sústava námesačných bude počas spánku preferovať sympatickú sústavu, ktorá má na starosti reakciu boj/útek. Výskumníkom sa podarilo odhaliť, že za námesačnosť môže zmena v tom, ako autonómna nervová sústava funguje počas hlbokého spánku. Zároveň ale upozorňujú na to, že sa im nepodarilo odhaliť presnú príčinu vzniku námesačných epizód.
Na trhu existuje niekoľko liekov, ktoré upravujú funkciu autonómnej nervovej sústavy. V ďalších výskumoch autori štúdie navrhujú preskúmať tieto lieky a zistiť, či by sme ich mohli použiť aj na potlačenie alebo úplné zastavenie námesačnosti. V ďalších vedeckých štúdiách sa tím uberie týmto smerom a prinesie nám viac výsledkov. Námesačnosť ale stále ostáva záhadným fenoménom, hoci vďaka tejto štúdii o nej vieme niečo viac.