Čo ak neodhalíme žiadne stopy mimozemského života? Experti zo SETI hovoria, že aj žiadne zistenie je zistenie

Výskumníci z inštitútu SETI (pozn. Search for Extra-Terrestrial Intelligence) sú známi tým, že pátrajú vo vesmíre nielen po existencii mimozemského života, no presnejšie inteligentného života. Hoci sme už do dnešného dňa objavili tisíce exoplanét, bohužiaľ sa nám nepodarilo nájsť jediný dôkaz, ktorý by naznačoval, že je existencia života mimo Zeme možná. Čo ak sa nám to ani nepodarí?  

Aj napriek neúspechu sa výskumníci zo SETI nevzdávajú a majú na to dobrý dôvod. Vesmír je gigantické miesto a naše technológie sú stále obmedzené, čiže nevidíme do všetkých jeho kútov. Nová štúdia sa však opýtala dôležitú otázku. Čo ak strávime celé dekády budovaním čoraz vyspelejších teleskopov, no ani napriek tomu nenájdeme stopy inteligentného života?  

“Tak, či onak, skúmanie nových planét a zisťovanie nových informácií o ich podmienkach a evolúcii nie je nikdy zbytočné, aj keď sa nám nepodarí odhaliť mimozemský život, či už inteligentný alebo nie. V rámci našej práce sme chceli zistiť, koľko exoplanét by sme mali pozorovať a pochopiť, než môžeme s istotou potvrdiť, že život vo vesmíre je buď vzácny alebo bežný. Zároveň vieme, že aj jedna pozitívna detekcia života vo vesmíre by všetko zmenila,” vyjadril sa doktor Daniel Angerhausen, jeden z autorov nového výskumu.

Život vo vesmíre

Zem je momentálne jedinou planétou, o ktorej vieme, že môže podporovať život. Keď sa na to pozrieme z čistého vedeckého hľadiska, momentálne nemôžeme potvrdiť ani vyvrátiť, že by život mohol existovať aj mimo našej planéty. Odhalenie stôp mikroskopického života na Marse alebo mimo našej sústavy by to zmenilo. Vďaka tomuto odhaleniu by sme vedeli, že život dokáže existovať aj na planétach, ktoré nie sú Zem. Ďalším krokom v odbore SETI by bolo zistiť, na akých rôznych planétach môže život vzniknúť a či je vo vesmíre častým alebo naopak nie.  

“Čo sa vedy týka, dokonca aj žiadny objav je objavom samým o sebe. Keď výskumníci pátrajú po živote mimo Zeme, zameriavajú sa spravidla na určité charakteristiky, ktoré musia exoplanéty spĺňať. Ide napríklad o atmosféru s vhodnými plynmi, vodu, či ďalšie charakteristiky. Lenže čo ak tieto vlastnosti neobjavíme? Môže to byť stopou samou o sebe o tom, aký je život vzácny vo vesmíre?” pýta sa Angerhausen.  

V rámci výskumu vedci zistili, že ak preskúmajú 40 až 80 exoplanét a nenájdu žiadne stopy života, môžu sebavedomo usúdiť, že menej ako 20 až 10% podobných planét bude ukrývať život. Tieto pozorovania ale závisia na tom, s akou istotou môžeme potvrdiť, že sa určitá vlastnosť nachádza alebo nenachádza na planéte. Autori štúdie ale podotýkajú, že aj keby ukrývalo život len 10% planét v Mliečnej dráhe, stále hovoríme o 10-miliardách svetov, možno viac.  

Nemusíme odhaliť priamo život

Angerhausen dodáva, že cieľom SETI výskumov nemusí byť nutne odhaliť priame stopy života. Výrazne nám pomôže len odhad toho, či je život vo vesmíre bežný alebo vzácny a aký vzácny môže byť. Zistenia tohto výskumu môžu ovplyvniť nadchádzajúce projekty, napríklad NASA’s Habitable Worlds Observatory. Ide o observatórium špecificky určené na pozorovanie života. Rovnako môžu pomôcť aj európskej misii LIFE, ktorej cieľom je to isté.  

Autori výskumu zároveň zdôrazňujú aj to, že neistota bude prítomná vo všetkom, od pozorovaní, po odhad vzácnosti života. Celkovo ale platí, že aj keď nenájdeme priamo stopy života, spoznávanie a pochopenie nových svetov nám dá nepriamo viac poznatkov o tom, ako sa život vo vesmíre môže správať, aký je bežný a kedy a kde by sme ho mohli nájsť.