Ako žili denisovania
Zdroj: Vedavovrecku.sk, AI
História, Ľudia

Archeológovia našli nové kosti Denisovana: Tie prezrádzajú, ako žili naši záhadní predkovia

Výskumníci z University of Reading v rámci novej štúdie analyzovali kosti, ktoré objavili v jaskyni na Tibetskej náhornej plošine, ktorá sa nachádza 3 280 metrov nad morom. Štúdia zistila, že v tejto jaskyni dokázali prežiť naši predkovia viac ako 160-tisíc rokov.  

Objavené kosti patria takzvaným Denisovanom, dnes už vyhynutým predkom človeka, ktorí zdieľali veľa podobností s Neandertálcami. Hoci archeológovia dodnes objavili veľké množstvo neandertálskych ostatkov, nájsť kosti Denisovana je oveľa vzácnejšie. Aj preto vieme o tomto druhu človeka len veľmi málo.  

Výskumníci však našli viac ako 2 500 kostí Denisovanov v jaskyni Baishiya Krast. Táto jaskyňa je len jedným z dvoch miest, kde vieme, že Denisovania zvykli žiť. V rámci novej štúdie vedci identifikovali novú fosíliu, ktorá nám približuje, ako naši predkovia dokázali na tomto mieste prežiť a ako dokázali prežiť klimatické zmeny vrátane jednej doby ľadovej.  

Predpokladá sa, že Denisovania prišli do tejto jaskyne pred 200-tisíc rokmi a existovali v nej dlhých 160-tisíc rokov. Rovnako ako Neandertálci, aj Denisovania vymreli pred približne 40-tisíc rokmi.  

“Dokázali sme identifikovať, že Denisovania lovili, pitvali a jedli široké spektrum živočíšnych druhov. Naša práca zároveň odhalila aj nové informácie o tom, ako sa Denisovania správali a ako si vedeli poradiť so životom vo vysokej nadmorskej výške a meniacim sa podnebím,” vysvetľuje spoluautor štúdie, Geoff Smith.  

Identifikovanie kostí 

Kosti objavené v jaskyni Baishya Karst boli rozlámané na niekoľko fragmentov, čo bránilo ich identifikácii. Výskumníci však objavili novú metódu, ktorá im dovolila na základe kolagénu v kostiach zistiť, akému zvieraťu kosti v jaskyni patrili. Táto analýza ukázala, že Denisovania lovili a jedli ovce, yaky, srstnatých nosorožcov a našla sa aj hyena. Popri tom objavili úlomky kostí aj malých cicavcov.  

zena lovec

Zdroj: Gorodenkoff / Shutterstock.com

“Existujúce dôkazy silno naznačujú, že túto jaskyňu obývali Denisovania, nie nejaký iný druh človeka. Denisovania zároveň dokázali efektívne využiť všetky časti uloveného zvieraťa,” tvrdí Smith.  

Hlbší výskum kostí ukázal, že Denisovania oddeľovali mäso a kostnú dreň od kosti. Niekedy ale kosti využívali ako materiál na výrobu nástrojov. Okrem výskumu denisovanskej potravy vedci objavili aj rebro doteraz neobjaveného Denisovana. Táto kosť sa datuje 32 až 48-tisíc rokov do minulosti.  

Tento Denisovan teda žil v období, kedy sa moderní ľudia začali usídľovať na eurázijskom kontinente. Denisovania z jaskyne Baishya Karst prežili podľa autorov štúdie dve chladné obdobia a aj teplejšiu interglaciálnu dobu, ktorá nastala medzi obdobiami stredného a neskorého pleistocénu.  

Výskumníci priznávajú, že Denisovania žili vo vysokých nadmorských výškach. Všetky dôkazy ale naznačujú, že oblasť Ganjia Basin, kde sa jaskyňa nachádza, ponúkala Denisovanom stabilné prostredie.  

Denisovania a Neandertálci  

Denisovania a Neandertálci žili v rovnakú dobu, no v rozdielnych častiach Eurázie. Ako sme spomenuli na začiatku, zatiaľ čo o Neandertálcoch vieme veľa, Denisovania sú oveľa záhadnejší. Existuje ešte jedno miesto, ktoré ukrýva ostatky tohto záhadného druhu človeka. Ním je jaskyňa Denisova, po ktorej zdedili títo predkovia svoje meno.  

kosti smrt

Zdroj: adolf martinez soler / Shutterstock.com

V jaskyni sa našli ostatky mladej tínedžerky, ktorá žila pred 90-tisíc rokmi a okamžite si získala pozornosť vedcov. Tí tvrdili, že jej genetické vlastnosti dávajú zmysel len v jedinom prípade, ak by malo dievča Neandertálsku matku a otca Denisovana. 

 Štúdia však odhalila ešte ďalšiu zaujímavú vec. Na základe DNA analýzy vedci usudzujú, že sa mohli neandertálske skupiny presúvať medzi západom Európy a východom.  

Dievča totiž bolo viac príbuzné ostatkom, ktoré našli v západnej Európe, nie s tými, ktoré našli v jej rodnej jaskyni na Sibíri. Neandertálci sa teda mohli presúvať na veľké vzdialenosti, čo vzhľadom na archeologické nálezy nedáva zmysel. 

Archeológovia stále hľadajú nové dôkazy, ktoré by nám viac prezradili o živote našich vyhynutých predkov. Čoraz viac dôkazov ale naznačuje, že naši predkovia mohli byť oveľa šikovnejší, než sme si doteraz mysleli.  

Ďalší článok Predošlý článok

Môže sa vám tiež páčiť