Ako vyzeral bojovník zo Sibíri pred 4-tisíc rokmi? Táto dychberúca rekonštrukcia oživuje dávnu históriu

Archeológom z North-Eastern Federal University sa podaril fascinujúci objav. V najnovšej štúdii analyzovali ostatky 4-tisíc rokov starého bojovníka, ktorý bol pochovaný na mrazivej Sibíri. Zároveň sa im podarilo vytvoriť rekonštrukciu nielen tváre, ale aj brnenia tohto bojovníka.  

Pohrebisko, na ktorom našli telo bojovníka, bolo objavené v roku 2004 v oblasti Kerdugen. Tá sa nachádza približne 140 kilometrov východne od centrálneho sibírskeho mesta Yakutsk. Ostatky sa nachádzali blízko povrchu a okrem tela výskumníci našli v hrobe aj niekoľko šípových hrotov. Tento nález indikuje, že bojovník nosieval so sebou luk. Okrem hrotov objavili aj pláty zvieracích kostí. Tento nález zas ukázal, že bojovník so sebou nosil aj veľký štít, informuje Live Science.

Archeológovia následne ostatky analyzovali a datovali ich pomocou rádiokarbónovej metódy. Tá odhalila, že majú 4-tisíc rokov. Rekonštrukcia bojovníka začala okolo roku 2023 a dnes vedci vystavili model v archeologickom múzeu univerzity.  

“Bližšie vyšetrovanie ukázalo, že muž mal na výšku približne 165 centimetrov. Umrel niekedy medzi 40. a 50. rokom života. Na obdobie neskorej doby kamennej išlo o naozaj pokročilý vek,” vysvetľujú vedci.

A new reconstruction reveals the face, shield and weapons of a late Stone Age warrior, whose remains were found in a 4,000-year-old burial in Siberia.

Image credit: North-Eastern Federal University https://t.co/0GGYPVKVZZ pic.twitter.com/QNMlY4jjC4

— Ticia Verveer (@ticiaverveer) April 7, 2025

Rekonštrukcia prastarého bojovníka

Tvar lebky vedcom potvrdil, že muž bol rovnakého etnika ako ľudia, ktorí sú domorodcami v arktických regiónoch Sibíri. Kosti odhalili zranenia, ktoré naznačujú, že muž žil veľmi aktívny a veľmi násilný život. Hoci vedci nemôžu s istotou potvrdiť jeho minulosť, dôkazy ukazujú, že mohol žiť životom bojovného lukostrelca. 

Rekonštrukcia sa začala na lebke muža. Výskumníci využili metódu fotogrametrie. Ide o metódu, ktorá vytvorí virtuálny 3D model hlavy na základe spojenia mnohých digitálnych obrazov. Výskumníci ale využili aj ďalšiu metódu. Išlo o vytváranie tváre na základe lebky, ktorú vytvoril sovietsky antropológ Mikhail Gerasimov.  

Po vytvorení tváre vedci rekonštruovali aj veľký štít. Ten bojovník vyrobil zo zvieracej kosti, pravdepodobne z losa druhu Cervus canadensis sibiricus. Dôkazy naznačujú, že pláty kostí bojovník nalepil na kožený základ. V štíte výskumníci našli aj fragmenty šípových hrotov. Z toho usúdili, že veľký štít nosil bojovník s najväčšou pravdepodobnosťou na chrbte a mal ho chrániť pred nepriateľskou streľbou.  

Zároveň odhadujú, že bojovník pochádza z prehistorickej kultúry Ymyyakhtakh. Táto kultúra po sebe zanechala špecifickú keramiku a iné artefakty naprieč celou Sibírou. Príslušníci kultúry Ymyyakhtakh pochádzali z obdobia Neolitu, alebo “novej doby kamennej”. V niektorých regiónoch to môže znamenať, že títo ľudia už vedeli farmárčiť. Ymyyakhtakh však žili kočovným životom a držali sa lovu a zberu. Používali ale pokročilé nástroje, zbrane a materiály.  

“Hrob bojovníka zároveň ukrýval aj fragmenty kostí, ktoré patrili inému telu. Hoci dôkazy zatiaľ nie sú jednoznačné, môžu indikovať praktizovanie ľudských obetí. Nevylučujeme ani praktizovanie rituálneho kanibalizmu,” tvrdia výskumníci.

Prví farmári a prvé konflikty

Prechod človeka z lovca-zberača na farmára považujeme za jeden z najvýznamnejších momentov našej evolúcie. Hoci išlo o dôležitú zmenu, tá neprebehla náhle a vôbec neprebehla u všetkých. Viaceré staršie výskumy naznačujú, že niektoré skupiny sa držali starého nomádskeho spôsobu života a dokonca, že tieto skupiny mohli útočiť na farmárov, ktorí sa usadili na úrodnom území.  

Celkovo sa začiatok farmárčenia považuje za obdobie, kedy mohli vzniknúť aj prvé veľké konflikty. Ľudia sa začali zhromažďovať v osadách na dobrých územiach, pričom medzi sebou mohli súperiť o ďalšie územie a zásoby. Do toho sa primiešali aj nomádi, ktorí sa usadiť nechceli, no mohli z času na čas rabovať osady farmárov.   

To, ako takýto konflikt vyzerá, ostáva stále do veľkej miery záhadou. Dôkazy ale naznačujú, že boj v dobe neolitu prebiehal formou krátkych nájazdov. Viac sa môžeš o konfliktoch počas vzniku farmárčenia dočítať v našom článku.