Aké sú šance, že tebou preletí mikroskopická čierna diera? Výskumníci ukazujú, ako vyriešiť dve kozmické záhady

Teoretickí fyzici veria, že v prvých momentoch po veľkom tresku bol vesmír v takom stave, že umožnil vznik čiernych dier prakticky z ničoho, len z priestoru. Ak by sa to potvrdilo, podmienky vesmíru by viedli k vytvoreniu nepredstaviteľne veľkého množstva miniatúrnych čiernych dier.  

Takéto objekty vedci nazývajú primordiálne čierne diery a podľa niektorých hypotéz práve tieto objekty môžu vysvetliť záhadnú temnú hmotu, neznámu látku, ktorá neinteraguje s ničím, no o jej existencii vieme cez jej gravitačnú silu. Výskumníci z University at Buffalo vo svojej novej práci prichádzajú s hypotézou, ktorá nám môže pomôcť primordiálne čierne diery odhaliť.  

Dnes čierne diery vznikajú z najväčších kozmických hviezd, ktoré sa pod vlastnou gravitačnou silou zrútia do seba. Ako sme ale spomenuli, na začiatku vesmíru išlo o tak chaotické miesto, že dovolilo čiernym dieram vzniknúť “len tak”. Primordiálne čierne diery existujú ako hypotéza už niekoľko desaťročí, no rovnako ako záhadnú temnú hmotu, ani tieto čierne diery sa nám zatiaľ nepodarilo pozorovať.  

Sú primordiálne čierne diery hľadanou temnou hmotou?

Autori novej štúdie veria, že ak chceme primordiálne čierne diery odhaliť, nestačí nám len myslieť vo veľkom, no mali by sme myslieť aj v malom. Vysvetľujú, že existenciu primordiálnych čiernych dier vieme teoreticky vyčítať z každodenných objektov na Zemi, napríklad v kameňoch, skle alebo kovoch.  

“Ak by primordiálna čierna diera prechádzala nejakým objektom na Zemi, vytvorila by v ňom rovný tunel, ktorý by bol dosť veľký na to, aby sme ho pozorovali mikroskopom. Takáto čierna diera prejde všetkým, vrátane kovov,” tvrdia výskumníci.  

Priznávajú, že existujú len malé šance, že sa nám podarí stopy primordiálnych čiernych dier objaviť v každodenných objektoch. Zároveň ale tvrdia, že ich výskum si nevyžaduje veľa prostriedkov, no ak by sme nejaké stopy objavili, implikácie by boli obrovské.  

Ak by sa primordiálna čierna diera nachádzala vo vnútri planetoidu, postupne by vyžierala jeho jadro, až kým by ho nenechala kompletne dutý. Výskumníci v rámci štúdie vypočítali, aký veľký môže byť planetoid, než by jeho duté dno spôsobilo kolaps objektu. Zároveň zistili aké sú šance, že by nejakým bežným objektom prešla primordiálna čierna diera.  

Zaujímavosťou je, že podľa hypotézy vedcov môže primordiálna čierna diera prejsť aj tebou. Ak začínaš ale chytať existenčnú krízu, upokojíme ťa. Hoci autori štúdie nevylučujú, že by nami mohla mikroskopická čierna diera preletieť, v rámci štúdie zistili, že by to nebolo pre nás smrteľné.

Primordiálne čierne diery sú síce miniatúrne, no stále majú neuveriteľnú hustotu. Výskumníci odhadujú, že primordiálna čierna diera môže v sebe ukrývať hmotnosť celej hory, no jej veľkosť sa rovná atómu.  

Aká je šanca, že niečím preletí primordiálna čierna diera?  

Autori štúdie vysvetľujú, že ak by primordiálna čierna diera počas cesty narazila na nejaký objekt, jednoducho by ním prešla. Za sebou by nechala dokonale rovný tunel. Priemerná primordiálna čierna diera by za sebou nechala tunel so šírkou 0,1 mikrónu.  

Šanca, že primordiálna čierna diera prešla miliardu rokov starou skalou je približne 0,000001%. Čiže šance, že tento objekt prejde tebou sú oveľa, oveľa menšie. Ak by si ale aj bol šťastlivcom, ktorého trafí primordiálna čierna diera, nič by si neucítil.  

Pravda, priemerná primordiálna čierna diera by v tebe zanechala “dieru” o priemere jedného mikrónu, no pre lepšiu predstavu, červené krvinky majú okolo 7-8 mikrónov, baktérie majú okolo 1-3 mikrónov a ľudský vlas má  50-180 mikrónov. Zároveň ťa môže upokojiť aj to, že ak by vďaka kozmickej náhode tebou preletel objekt, ktorý v sebe doslova ukrýva hmotnosť celej hory, táto čierna diera sa pohybuje tak rýchlo, že by vysokú kinetickú energiu nestihla uvoľniť.