Aká je šanca, že sa nám podarí odhaliť stopy života vo vzorkách z Marsu? Dokážeme zodpovedať jednu z najväčších otázok vedy?

V poslednej dobe sa toho veľa hovorí o Marse. Výskumníci prichádzajú s novými metódami, ako by sme mohli odhaliť stopy minulého života na Marse a niektorí naznačujú, že najodolnejšie organizmy by mohli prežiť v pustom prostredí červenej planéty dodnes.  

Zároveň treba spomenúť, že americká vesmírna agentúra, NASA, pripravuje ambicióznu misiu, prvú svojho druhu, ktorej cieľom je získať vzorky nazbierané roverom Perseverance a priniesť ich späť na Zem. Úlohou misie Perseverance bolo práve identifikovať vedecky zaujímavé vzorky, ktoré by mohli prezradiť viac o obývateľnosti Marsu a existencii mikroskopického života.  

Sme vo vesmíre sami?

Výskumníci veria, že pred miliardami rokov vyzeral Mars úplne inak, ako vyzerá dnes. Planéta mala svoju ochrannú magnetosféru, hustejšiu atmosféru, oceány a s najväčšou pravdepodobnosťou aj život. Zatiaľ sú to však len vedecké hypotézy, no aké sú šance, že vzorky z Marsu nám prezradia niečo o mikroskopickom živote na Marse? Túto otázku sa pýtali výskumníci z University of Tokyo, ktorí v novej štúdii prinášajú odpoveď.

“Do desiatich rokov plánujú viaceré vesmírne agentúry priniesť vzorky Marsu späť na Zem, aby ich mohli lepšie preskúmať v laboratóriu. Jednou z možností je, že tieto vzorky budú obsahovať stopy dávneho mikroskopického života. Ak sa to potvrdí, mohlo by to mať naozaj obrovské a nečakané dôsledky. Potvrdením stôp mikroskopického života na Marse v podstate zároveň potvrdíme aj to, že život skutočne môže vzniknúť aj mimo Zeme,” tvrdia výskumníci.  

Autori štúdie zároveň poukazujú ešte na jeden problém, ktorý sa často objavuje v sci-fi filmoch. Na striebornom plátne sme neraz mohli vidieť príbeh o tom, ako výskumníci priniesli na Zem niečo z vesmíru a malo to katastrofické dôsledky. Autori štúdie zdôrazňujú, že hoci filmy ostanú filmami, kontaminácia Zeme mikrobiálnym životom z vesmíru je reálna obava výskumníkov.  

Ešte za čias programu Apollo, v rámci ktorého ľudia navštívili prvýkrát Mesiac, astronauti prešli prísnou dekontamináciou a karanténou.  

Otázkou ale ostáva, či sa nám v Marťanských vzorkách podarí niečo objaviť. Výskumníci v rámci novej štúdie analyzovali vzorky prastarých pozemských hornín bohatých na mikróby. Tieto horniny sa veľmi podobajú na vzorky, ktoré môžeme v nasledujúcich rokoch očakávať z Marsu.  

Dokážu naše prístroje odhaliť stopy dávneho života?

Výskumníci použili na analýzu pozemských vzoriek bežne používané prístroje, no ani jeden z nich nedokázal detegovať mikrobiálne bunky v 100-miliónov rokom starom čadiči, ktorý vedci použili ako analóg pre marťanské vzorky. Výskumníci preto hľadali nový spôsob, najlepšie taký, ktorý by nepoškodil vzorky. Zvolili optickú fototermálnu infračervenú spektroskopiu, ktorá dokázala odhaliť bunky mikroskopických organizmov.  

Ide o metódu, ktorá je síce jemne deštruktívna, no stále nechá vedcom množstvo vzoriek, ktoré môžu použiť na ďalšie výskumy. S touto metódou dokážu odhaliť detaily o veľkosti jedného mikrometra. To bohato stačí na to, aby vedci zistili, či je skúmaná štruktúra súčasťou niečoho živého.  

“Ukázali sme, že s pomocou našej metódy dokážeme odhaliť mikróby, ktoré existovali v 100-miliónov rokov starom čadiči. V nasledujúcich krokoch musíme zistiť, či dokážeme odhaliť stopy mikroskopického života v starších vzorkách. Očakávame, že tie budú mať približne 2-miliardy rokov. Ide o podobné vzorky, ktoré Perseverance už navzorkoval,” vyjadril sa profesor Yohey Suzuki, jeden z autorov štúdie.  

Výskumníci sa zároveň potrebujú pozrieť aj na iné typy hornín, ktoré sú typické pre Mars a aj na Zemi častokrát obsahujú stopy života. Zatiaľ teda nie je isté, či sa nám podarí odhaliť stopy života vo vzorkách, ktoré ku nám prišli z Marsu. Autori štúdie ale podotýkajú, že máme ešte roky na to, aby sme vyvinuli presnejšie metódy. Mnohé už dnes vykazujú prísľub. Veria, že nás delí už len pár rokov od toho, aby sme zodpovedali jednu z najväčších otázok vedy, či sme vo vesmíre sami.