Výskumníci z Norwegian University v novej štúdii dokázali, že predpovedať kto dokáže prestať s fajčením, je oveľa jednoduchšie, než sa doteraz predpokladalo.
Svoje tvrdenia zakladajú na výskume takmer 6-tisíc fajčiarov s rakovinou. Výskumníci vysvetľujú, že približne 15 až 16% fajčiarov, ktorí fajčili pred tým, ako im bola diagnostikovaná rakovina, budú pokračovať vo fajčení aj po diagnóze. Je však dôležité, aby sa práve títo ľudia vzdali jedného z najhorších zlozvykov, pretože prestať fajčiť môže viesť k lepším prognózam liečby a zabráni vzniku druhotnej rakoviny.
Fajčenie a rakovina často idú ruku v ruke. Aj preto autori štúdie pokladajú za dôležité zistiť, do akej miery sú ľudia na fajčení závislí. Vďaka tomu budú môcť lekári lepšie vyhodnotiť, aká je šanca, že fajčiari so svojim zlozvykom prestanú. To zároveň pomôže lekárom lepšie vyhodnotiť šancu, že pacient prežije liečbu rakoviny.
Autori štúdie naznačujú, že lekári môžu v budúcnosti použiť podobný prístup na to, aby zistili, aké je riziko, že stále zdraví fajčiari dostanú v budúcnosti rakovinu.
“Momentálne vedieme ešte ďalšiu štúdiu, ktorá sa zaoberá rizikom vývoja rakoviny pľúc. V rámci sledovaných premenných je úroveň závislosti na nikotíne, história fajčenia a BMI index,” vysvetľuje Rubén Rodríguez-Cano, jeden z autorov štúdie.
Jednoduchý test pre zhodnotenie závislosti
Výskumníci zároveň poukazujú na to, že si výskum závislosti na fajčení vyžaduje veľkú dávku dostupných zdrojov. Aj práve preto hľadali výskumníci efektívnejší spôsob, ako by sme mohli zistiť mieru závislosti fajčiarov.
Dnes existuje niekoľko testov, ktorými môžu lekári vyhodnotiť mieru závislosti na fajčení. Zlatým štandardom, ako ho opisujú autori výskumu, je takzvaný Fagerströmov test pre závislosť na cigarete.
“Tento test je ale tak obšírny, že nemôžeme skontrolovať veľké množstvo pacientov, aby sme vyhodnotili závislosť na fajčení pre celú skupinu,” tvrdí Rodríguez-Cano.
V rámci nového výskumu sa pýtal, či je tak dlhý test naozaj potrebný na to, aby sme vyhodnotili závislosť človeka na cigaretách. Nová štúdia preto priniesla inú formu testu, ktorá je krásna v tom, že sa skladá len z dvoch otázok. Tieto dve otázky podľa vedcov stačia na to, aby sme odhadli mieru závislosti človeka na cigaretách.
Lenže aké sú to otázky? Prvou je otázka, koľko cigariet vyfajčíš za deň. Druhou otázkou je, ako skoro po zobudení si zapáliš svoju prvú cigaretu.
“V rámci našej práce sme analyzovali takmer 6-tisíc pacientov, ktorým bola diagnostikovaná rakovina. Rovnaké výsledky sme dostali, keď sme použili celý Fagerströmov test a keď sme použili náš zjednodušený test,” hovorí Rodríguez-Cano.
Dodáva, že tento zjednodušený test je zároveň rovnako dobrý na predpovedanie abstinencie v priebehu 3, 6 až 9 mesiacov po skončení s cigaretami. Autori štúdie ale vysvetľujú, že nie je úplne dokonalý.
Nefunguje na všetkých fajčiarov
Počas výskumu vedci pozorovali, že z neznámeho dôvodu nefunguje tento test pre všetkých rovnako. Zatiaľ nedokážu povedať, či za to môžu sociálne alebo genetické faktory, či kombinácia oboch.
V rámci štúdie sa ukázalo, že zjednodušený test na odhadnutie závislosti na fajčení predstavuje mimoriadne silný nástroj. Dokáže predpovedať nielen mieru závislosti, ale aj aké sú šance, že človek prestane s fajčením. Zároveň ale vedci vysvetľujú, že potrebujú tento test upraviť na základe etnika.
Aj napriek tomu môžu tieto dve otázky výrazne zjednodušiť lekárom prácu pri odhadovaní závislosti na fajčení. Zároveň môžu lekári lepšie vyhodnotiť, aká je pravdepodobnosť, že sa pacient vzdá svojho zlozvyku, prípadne aké stratégie môžu uplatniť, aby bola liečba pacienta čo najefektívnejšia. Ak sa radíš k fajčiarom, ktorí chcú so svojim zlozvykom prestať, výskumníci radia nasledovné.
