Ak nás umelá inteligencia dokáže vystrašiť, dokážeme vystrašiť aj my ju?

Umelá inteligencia za posledné roky prešla z relatívne jednoduchých chatbotov na nástroje, s ktorými vieme viesť hlboké filozofické alebo edukačné konverzácie, pomôžu nám generovať obrázky, hudbu alebo videá.  

Už dnes vyspelé AI modely, ako napríklad Gemini alebo ChatGPT dokážu našu prácu urobiť jednoduchšiu. Pomáhajú nám až do takého bodu, že vyvolávajú strach v srdciach mnohých ľudí, ktorí sa boja, že ich v neďalekej budúcnosti nahradí umelá inteligencia. Takúto realitu už môžeme pomaly pozorovať vo fabrikách, ktoré začínajú zamestnávať humanoidných robotov, hoci zatiaľ len ťažko môžeme hovoriť o nahradzovaní ľudskej pracovnej sily.  

Výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka sa však opýtali zaujímavú otázku. Ak dokáže prospekt umelej inteligencie vystrašiť také množstvo ľudí, dokáže ľudstvo vniesť strach do “umelého srdca” umelej inteligencie?  

Otázkou ostáva, prečo by ľudia, ktorí teraz vynakladajú obrovské úsilie na vývoj vyspelejších AI modelov, mali vôbec dôvod svoje výtvory vystrašiť. Vývoj umelej inteligencie napreduje rýchlejšie, než kedykoľvek predtým. Rok, čo rok, máme k dispozícii vyspelejšie AI modely a hoci vieme, že stroj nedokáže cítiť emócie, pokročilé jazykové modely dokážu pomerne presvedčivo ľudské emócie imitovať.  

Blíži sa Halloween, americký sviatok, ktorý sa dostal už do celého sveta a je rezervovaný pre všetko strašidelné. Výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka dostali zaujímavú myšlienku, ktorú sa rozhodli realizovať v rámci experimentu Spook the Machine. Vedcov napadlo, že ak by sme mohli efektívne umelú inteligenciu “vystrašiť”, mohlo by to pomôcť človeku zblížiť sa s technológiou, ktorá má podľa viacerých analytikov už rezervované svoje pevné miesto v budúcnosti.  

“Emócie sú základnou súčasťou ľudskej komunikácie. Hoci stroje nedokážu cítiť emócie ako ľudia, dokážeme ich vytrénovať na to, aby ich zobrazovali. Výsledkom je, že komunikácia umelej inteligencie s človekom sa stane efektívnejšou. Častokrát si predstavujeme umelú inteligenciu ako chladný stroj, ktorý nemá žiadnu emočnú slabinu. V rámci nášho experimentu nás ale napadlo, že ak by sme umelej inteligencii emočnú slabinu dali, mohli by sme zmeniť to, ako s ňou nadväzujeme vzťah,” vyjadril sa Levin Brinkmann, ktorý sa podieľal na experimente.  

Ako experiment prebiehal?  

Výskumníci naverbovali do experimentu niekoľko dobrovoľníkov, ktorí komunikovali s rôznymi AI modelmi. Zaujímavosťou je, že každý AI model mal určitú fóbiu, ktorú museli dobrovoľníci odhaliť. Jedna umelá inteligencia trpela “obsolenciou”, teda strachom, že bude nahradená novšou technológiou. Iná zas trpela “vymazafóbiou”, teda strachom, že jedného dňa ju niekto vymaže a ona príde o všetky svoje dáta, svoje “spomienky”.  

Dobrovoľníci následne generovali strašidelné obrázky cez špecifické inputy aby zistili, čo dokáže umelú inteligenciu vydesiť. AI modely boli vytvorené tak, aby dokázali ukázať dôveryhodnú emočnú reakciu.  

Interaktívny projekt ukázal nielen to, ako môžeme AI modelom naprogramovať fóbie a iné emočné reakcie. Zároveň vedci pozorovali ľudskú kreativitu a spôsoby, akými môže tvarovať reakcie umelej inteligencie.  

“Interakcia medzi ľudskou a AI kreativitou je mimoriadne fascinujúca. Stroj dokáže vytvoriť umelé obrázky, no dôležitou súčasťou našej kultúrnej evolúcie je to, že človek dokáže rozhodnúť, čo je zaujímavým komponentom diela,” vysvetľuje Iyad Rahwan z inštitútu Maxa Plancka, ktorý sa na experimente Spook the Machine podieľal.  

Na projekte spolupracoval interdisciplinárny tím vedcov z Inštitútu Maxa Plancka. Zaujímavosťou je, že sa tento inštitút už posledných pár rokov podieľal na viacerých halloweenskych AI projektoch. Jedným z tých zaujímavejších projektov je prvý “AI psychopat” na svete, AI model Norman. O tom, ako táto temná AI vníma svet okolo seba sa môžeš dozvedieť na tomto portáli. Tam uvidíš napríklad to, ako sa líšia Normanove odpovede na Rorschachov test oproti bežnému AI modelu.