Aj dnes nás poháňajú primitívne inštinkty: Takto ovplyvňujú pudy naše správanie, tvrdia vedci

Výskumníci z Taylor and Francis Group vo svojej novej štúdii skúmali, ako nás prehistorické inštinkty ovládajú aj v modernom svete a ako tieto inštinkty vplávajú nielen na politickú scénu.  

Dnes žijeme v civilizácií, ktorá odstránila potrebu lovu, hľadania útočiska a prežívania zo dňa na deň. Z evolučného hľadiska však človek prešiel z primitívneho lovca-zberača na technologicky vyspelého jedinca za mimoriadne krátku dobu. V praxi to znamená, že hoci sú dnes naše životné starosti úplne iné, poháňajú nás rovnaké inštinkty a fundamentálne správanie, aké poháňalo našich predkov. Aspoň to tvrdia autori štúdie.  

“V rámci našej práce prinášame nový pohľad na sociálnu evolúciu človeka. Veríme, že dominancia, inštinkt prežitia a súťaživosť sú vryté do správania nášho druhu a aj naďalej pokračujú v tvarovaní globálnej politiky, ekonomickej nerovnosti, či sociálnych štruktúr. Veríme, že bez vedomého úsilia prekonať tieto inštinkty sme odsúdený na cyklus bojov o moc, nerovnosti, či ničenia prírody. Tento začarovaný kruh sprevádzal ľudstvo väčšinou jeho histórie,” tvrdí Jorge A. Colombo, jeden z autorov štúdie.

Človeka stále ovládajú prehistorické pudy

Colombo verí, že hlavne dnes, v ére, ktorá sa vyznačuje stupňujúceho sa autoritarizmu, environmentálnych kríz, nacionalizmu a ekonomickej nerovnosti, je pochopenie mechanizmov, ktoré riadia naše správanie kľúčové. Autori štúdie poznamenávajú, že aj dnes správanie človeka formujú prehistorické inštinkty.  

Hoci nás dnes od iných živočíchov odčleňuje naša inteligencia, veľa našich správaní je odvodených od mechanizmov, ktoré sú staršie ako človek a ktoré riadili evolúciu života na Zemi prakticky od jeho počiatkov. Ide o mechanizmy, ktoré podporujú prežitie, zabezpečenie dostatočného množstva zdrojov a rozširovanie vplyvu. Toto správanie je podľa vedcov “vypálené” do našich základných neurónových systémov a základných princípov, ktoré nám dovoľujú dennodenne fungovať.  

“Keď sa človek pretransformoval z koristi na univerzálneho predátora, táto zmena ovplyvnila usporiadanie ľudského mozgu. Človek sa však odjakživa musel vysporiadať so svojou smrteľnosťou. Znamená to, že v jadre nášho mozgu sú napevno zakódované základné hnacie potreby, napríklad potreba prežiť, jesť, zabezpečiť svoje územie a rozmnožovať sa. Zároveň nájdeme v našom mozgu napevno zakódované základné reakcie útek alebo boj,” vysvetľuje Colombo.  

Postupom času sme sa vyvíjali a naberali sme inteligenciu. Výskumníci sú názoru, že vďaka plasticite mozgu sme dokázali vytvoriť akési “lešenie” na vrchu nášho primitívneho mozgu. Hoci dnes dokážeme myslieť kreatívne, dokážeme nájsť riešenie na rôzne problémy, vieme používať bohatý jazyk a komunikovať, tieto vlastnosti neprepísali náš primitívny “živočíšny mozog” no stavali na najzákladnejších pudoch, ktoré stále máme v sebe.  

Vieme ich potlačiť, no nedokážeme ich zakryť úplne

Autori ďalej naznačujú, že vďaka našej inteligencii vieme najzákladnejšie živočíšne pudy buď dočasne potlačiť, alebo ich šikovne zamaskovať. Dnes žijeme v civilizácií, v ktorej nemáme prirodzených predátorov. Nemusíme ani viesť boje na život a na smrť s inými ľuďmi o teritórium. Napriek tomu môžeme vidieť “primitívne súboje” aj dnes, no v inej forme. Namiesto pästných súbojov môžeme oveľa častejšie pozorovať verbálne hádky, pri ktorej sa obe strany snažia presadzovať svoj názor, teda snažia sa mať “navrch” oproti tomu druhému.  

Boj o “teritórium” môže mať taktiež inú podobu, keď nájdeme dom v krásnej lokalite, o ktorý je záujem, môžeme buď ponúknuť viac alebo jednať rýchlejšie, aby sme to boli my, kto dostane finálnu ponuku.  

Autori štúdie vysvetľujú, že cez osvetu by sme sa ako ľudia mali naučiť vnímať správania, ktoré ovládali našich predkov, no dnes už nemajú v spoločnosti miesto. Obzvlášť by sa táto osveta mala praktizovať vo vládnych kruhoch, pretože práve v tejto sfére môžu viesť k ešte väčšiemu rozdeleniu spoločnosti, ekonomickej nerovnosti, vojenskému útlaku a ďalším negatívnym výsledkom.