SpravodajstvoVeda a výskum

Vďaka kvantovej fyzike môžete začať spochybňovať realitu

Čím viac sa vedci ponárajú do kvantového sveta, tým divokejšie ich teórie bývajú

Predstavte si, že riešite sudoku. Strávili ste určitý čas riešením tejto číselnej hádanky, no ku koncu zisťujete, že vám niečo nevychádza. Lámete si hlavu, no riešenie neprichádza,  a tak celé sudoku zmažete a začnete od tej časti, ktorá vám na konci nevyšla… Lenže je to to isté.

Aj takto to môže vyzerať, ak sa pozeráte na svet očami kvantovej mechaniky, píše portál Science Alert. Nech odborníci začnú od akéhokoľvek konca, vždy sa dostanú k uzlíku, ktorý ich donúti vrátiť sa naspäť a spochybňovať fungovanie sveta.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Keď Albert Einstein tvoril svoju teóriu relativity, prišiel na to, že rýchlosť svetla je akýmsi kozmickým limitom a nič nedokáže cestovať rýchlejšie ako svetlo. Práve preto bol skeptický, keď počul teóriu fyzických systémov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú signálom, ktorý sa medzi nimi pohybuje rýchlejšie ako svetlo. Nazval ju strašidelné pôsobenie na diaľku.

V 40. rokoch minulého storočia, keď sa o tejto teórii dozvedel, rozmýšľal nad tým, že jeho teórie nie sú úplné a nájde sa ešte lepšia teória, ktorá dokáže vysvetliť úplný príbeh vesmíru. Lenže dodnes nepoznáme lepšiu teóriu, ktorá by dokázala nahradiť strašidelné pôsobenie na diaľku. Ak si teda myslíme, že žijeme vo svete, ktorý sa skladá z jasne definovaných vecí, potom musíme prijať fakt, že je toto pôsobenie na diaľku reálne.

Kde sa ukrýva riešenie?

Kvantová fyzika však pozná spôsob, ako sa mu vyhnúť, no ani tento spôsob by Einsteina nepotešil. Veľa kvantových fyzikov si myslí, že svet okolo nás nemá jasné pravidlá. To bolo aj hlavnou myšlienkou dlhotrvajúcej debaty, ktorú medzi sebou viedli Einstein a Niels Bohr. Bohr totiž tvrdil, že svet okolo nás nemá jasne definované vlastnosti, dokým sa naňho nepozeráme.

Einstein však oponoval. Tvrdil, že svet okolo nás sa musí skladať z niečoho, inak by sme sa nemohli rozprávať, ani robiť vedu. Ak by sme však chceli nájsť kompromis medzi týmito dvoma vedcami, kvantová fyzika by sa stala ešte o čosi zvláštnejšou.

Riešením celej tejto problematiky je takzvaná retrokauzalita. Tá tvrdí, že meranie kvantového systému by mohlo tento systém nejak ovplyvniť ešte pred tým, ako bol experiment vyhotovený. Inými slovami, efekt tohto pozorovania by sa musel vrátiť v čase.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close