Varovanie, ktoré sa nedostalo na mostík: Vedci našli loď, ktorá sa pokúšala zachrániť Titanic pred katastrofou
Jedna z najznámejších námorných katastrof mohla skončiť úplne inak.
Každý pozná tragický príbeh Titanicu – zaoceánskeho parníku, ktorý počas svojej prvej plavby v roku 1912 stroskotal. V tom čase išlo o najväčší osobný parník sveta, ktorý umožňoval nalodenie až 2 600 cestujúcich, o ktorých sa staralo takmer 900 členov posádky. Katastrofa si však vyžiadala život 1 450 pasažierov a členov posádky.
K osudovej zrážke s ľadovcom došlo 14. apríla 1912 o 23:40. Po pár hodinách sa nadránom 15. apríla o 2:20 potopil ku dnu. Príčinou vysokého počtu obetí bol nedostatok záchranných člnov, spojený s nešťastnou súhrou ďalších okolností. Dnes Titanic predstavuje jednu z najznámejších námorných katastrof. Príbeh sa stal legendou a to z niekoľkých dôvodov.
Titanic stroskotal pri svojej prvej, teda panenskej plavbe, hoci ho označovali za nepotopiteľný. Nasledujúca katastrofa priniesla vysoký počet obetí. Okolo Titanicu sa strhla obrovská vlna mediálnej pozornosti, možno aj kvôli dohadom okolo príčiny a priebehu potopenia. Vrak parníku sa neskôr našiel v hlbinách Atlantiku.
Varovanie, ktoré nikto nepočul
Vedeli ste však, že parník dostal pred ľadovcom varovanie? Vedcom z Prifysgol Bangor University sa podarilo identifikovať loď, ktorá sa pokúšala Titanic varovať. Jej názov bol SS Mesaba a v roku 1912 sa rovnako ako Titanic plavila Atlantikom. Loď sa pokúšala kompetentných pred ľadovcom varovať, no podľa záverov štúdie sa táto správa nikdy nedostala na veliteľský mostík.
„V roku 1912 obchodný parník SS Mesaba prekračoval Atlantik a poslal varovnú rádiovú správu RMS Titanic. Správa bola prijatá, ale nikdy sa nedostala na mostík.“, píšu vedci v publikovanej správe.
SS Mesaba pokračovala v činnosti ako obchodná loď ďalších šesť rokov, no v roku 1918 ju zasiahlo torpédo, keď bola súčasťou konvoja. Našli ju nakoniec na dne Írskeho mora. Vrak sa výskumníkom podarilo identifikovať na základe špičkovej viaclúčovej sonarovej technológie. Tá umožňuje preskúmať dno mora v takom detaile, že vyniknú aj umelé štruktúry.
Neprehliadnite
Loď, ktorá varovala nepotopiteľný parník bola jedným z 273 vrakov, ktoré objavili v oblasti o rozlohe takmer 20-tisíc km štvorcových. Predtým sa predpokladalo že 101 vrakov ostávalo neidentifikovaných, no počet novo identifikovaných vrakov bol oveľa vyšší, než sa predpokladalo. Na základe to sa usúdilo, že množstvo vrakov v minulosti vedci zle identifikovali. Medzi nimi bol aj vrak lode SS Mesaba.
„V minulosti by sme sa museli potopiť, aby sme dokázali vizuálne identifikovať vraky lodí. Sonar Princa Madoga nám však umožnil relatívne nízkonákladový spôsob skúmania vrakov lode. To nám umožňuje prepojiť objavené informácie s historickými základmi a identifikovať loď bez toho, aby sme museli vykonať finančne nákladný fyzický výskum,“ vysvetľuje doktor Innes McCartney, ktorý svoje poznatky spísal do knihy Echoes from the Deep.
Takýto spôsob výskumu vrakov lode je nielen finančne nenáročný, no vedcom umožňuje pohodlnejší spôsob, ako študovať históriu, ale aj dopad vrakov na životné prostredie. Ďalšou oblasťou výskumu je určiť, ako morské ekosystémy a biologické procesy reagujú s vrakom lode. To by mohlo vedcom pomôcť otvoriť dvere do sféry morskej energetiky.
Komentáre