Veda a výskumVesmír

V roku 1967 slnečná búrka takmer spôsobila jadrovú vojnu medzi veľmocami. Čo sa odohralo?

Dnes už vieme, že solárne búrky môžu narušiť našu komunikáciu, no v 50. a 60. rokoch sa skúmanie solárnej aktivity iba začínalo.

Pod studenou vojnou sa rozumie skrytý konflikt medzi západnými krajinami, ktoré boli vedené Američanmi a komunistickým blokom, ktorý viedol Sovietsky zväz. Studená vojna začala po druhej svetovej vojne a o náraste napätia medzi USA a Sovietskym Zväzom možno hovoriť už od roku 1945.

Studená vojna mala viacero momentov, kedy sa konflikt vyhrotil a takmer viedol ku vzniku novej vojny medzi svetovými veľmocami. Jedným z nich je aj takzvaná kubánska raketová kríza, ktorá by sa skončila jadrovou vojnou, nebyť rozhodnutia jedného muža na palube ponorky B-52. Ďalší rizikový moment nastal v roku 1967, kedy Spojené štáty mysleli, že ich bezpečnostné radary v polárnych oblastiach ruší Sovietsky zväz.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Letecké sily Spojených štátov pripravili svoje lietadlá do vojny a konflikt bol opäť na spadnutie, nebyť vesmírnych meteorológov. Tí monitorovali aktivitu Slnka a na poslednú chvíľu informovali vládu o tom, že radarovú a rádiovú komunikáciu mohla rušiť solárna búrka. Tým sa svet opäť dokázal vyhnúť jadrovej vojne, ktorá podľa mnohých znamená koniec ľudstva.

O udalosti otvorene prehovorili členovia leteckých síl, ktorí boli v danom roku zodpovední za monitorovanie počasia. V roku 2016 vydali štúdiu, ktorá vysvetlila, čo sa skutočne stalo. V 60. rokoch minulého storočia sa o solárnych búrkach a ich potenciálnemu vplyvu na komunikáciu nevedelo.

„Pozorovaniam solárnej aktivity a geomagnetickým búrkam sme sa začali venovať pomerne skoro. Ak by sme tak neurobili, dopad búrky v roku 67 by bol oveľa väčší. Naučili sme sa, že aj vesmírny výskum môže byť dôležitý pre národnú bezpečnosť,“ vyjadrila sa Delores Knipp, autorka štúdie.

Aktivitu nášho Slnka a vesmírne počasie začali vedci študovať od 50. rokov. O dekádu neskôr vznikla v rámci vzdušných síl samostatná divízia, ktorá sa vesmírnemu počasiu venovala pravidelne. V tomto desaťročí sa zároveň zistilo, že solárne búrky môžu narušiť komunikáciu na Zemi.

Na vine bolo Slnko

Čo sa týka samotného konfliktu, vesmírni meteorológovia si 18. mája 1967 všimli neobvyklé množstvo solárnych škvŕn, ktoré sa spájajú so solárnymi búrkami. 23. mája už bolo jasné, že možno očakávať výraznú solárnu erupciu. Observatóriá v Colorade a Novom Mexiku si všimli erupciu, ktorú bolo možné pozorovať dokonca aj voľným okom. Observatórium v Massachusetts potvrdilo, že Slnko vyžaruje neobvyklú dávku solárnej radiácie. Búrka prišla v ten deň.

Armáda si všimla, že ich systém pre odhalenie blížiacich sa rakiet, BMEWS, prestal fungovať. Išlo o systém, ktorý mal Spojené štáty varovať pred potenciálnym útokom Sovietskeho zväzu. Hocijaká forma útoku vrátane rušenia systému, sa považovala za vojnový akt.

„Pamätám si, ako ma kontaktoval NORAD s tým, či sa náhodou v daný deň neobjavila nejaká solárna aktivita. Odpovedal som s nadšením. Povedal som im, že vybuchla polka Slnka, no potom som im situáciu vysvetlil pokojnejšie a vedeckejšie,“ vysvetľuje kolonel Arnold Snyder, vesmírny meteorológ na dôchodku, ktorý v osudný deň pracoval.

Solárna búrka takmer zapríčinila jadrovú vojnu
Zdroj: NSO

Ukázalo sa, že sa tri varovné systémy nachádzali na slnečnom svetle, a teda ich zasiahli rádiové emisie. Rušilo ich teda Slnko, nie Sovietsky zväz, ako sa spočiatku predpokladalo. Naprieč 60. rokmi však lietali lietadlá vybavené jadrovými zbraňami, ktoré boli na neustálej pohotovosti. Velitelia spočiatku verili tomu, že komunikáciu s varovným systémom rušia Sovieti, preto sa situácia ešte viac vyhrotila.

Solárna búrka trvala asi týždeň a spôsobovala rozruch naprieč väčšinou komunikačných systémov. Podľa štúdie z roku 2016 polárnu žiaru pozorovali až pri Novom Mexiku.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close