Veda a výskumVesmír

V kráteri Jezero objavili ďalšie známky organických zlúčenín: Sme bližšie k potvrdeniu života na Marse?

Autori novej štúdie popisujú objav ďalších organických zlúčenín na Marse. Viac prezradí štúdia vzoriek na Zemi.

Na dne krátera Jezero, kde sa momentálne nachádza rover Perseverance, sa nachádzajú horniny, v ktorých autori novej štúdie objavili známky organických zlúčenín. Tieto vzorky zároveň poukazujú na výrazné reakcie medzi horninami a vodou, informuje portál Imperial College London.

Objavené organické molekuly sa vyznačujú uhlíkovo-vodíkovými väzbami, no nepovažujú sa za priamy dôkaz o existencii života na červenej planéte. Vzniknúť totiž môžu aj abioticky, teda procesmi, ktoré si nevyžadujú prítomnosť živých organizmov. Viac informácií vedci získajú, keď sa vzorky dopravia z Marsu na Zem.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Dúfam, že jedného dňa tieto vzorky dokážeme dostať domov. V našich laboratóriách dokážeme potvrdiť či sa skutočne na Marse nachádzala voda a možno aj organická hmota,“ vysvetľuje Mark Sephton, člen tímu, ktorý riadil činnosť rovera Perseverance na Marse.

Život na Marse?

Objav nových vzoriek nie je prvým objavom organických zlúčenín na povrchu červenej planéty. Podobné látky objavil Perseverance pri riečnej delte, ktorá sa v kráteri nachádza. Vedcom táto delta zaujíma, pretože ide o formáciu, v ktorej by sa mohli nachádzať stopy po mikroskopickom živote. Riečna delta vzniká, keď rieka prenáša sedimenty, ktoré sa začínajú usádzať na mieste, kde rieka vstúpi do hlbšej a pomalšej vody.

Samotný kráter Jezero však pre vedcov ostával záhadou. Predpokladá sa, že kedysi dávno bola táto oblasť jazerom. Na dne dávno vysušeného jazera vedci očakávali sedimenty, no prekvapivo našli lávové horniny. Minerály, ktoré sa vo vzorkách nachádzali poukazovali nielen na aktivitu lávy, ale aj výraznú interakciu s vodou.

Nové objavené organické zlúčeniny našiel vedecký prístroj SHERLOC, ktorý využíva špeciálny spektometer. Ten dokáže zaznamenať špecifickú fluorescenciu organických zlúčenín a zároveň zistiť ich distribúciu naprieč skúmaným materiálom.

„Schopnosti prístroja SHERLOC nám otvorili dvere k skúmaniu toho, ako sa prostredie Marsu postupom času menilo,“ vysvetľuje spoluautorka štúdie, Bethany Ehlmann.

Vzorky sú momentálne uchované v roveri Perseverance a čakajú na misiu, ktorá priletí na Mars a vzorky prenesie späť na Zem. Jednu podobnú misiu pripravuje NASA a nazýva sa Sample Return Mission. Najväčším problémom je v tomto prípade riziko kontaminácie. Ak sa na povrchu Marsu nachádza mikroskopický život, mohlo by sa mu v podmienkach našej planéty začať dariť. Misia preto vzorky uzavrie do špeciálneho ochranného kontajnera, v ktorom sa budú nachádzať až do príchodu do laboratória.

V laboratórnych podmienkach vedci dokážu získané vzorky preskúmať do hĺbky a zistiť, či sa na červenej planéte nachádzala kedysi dávno voda a možno aj život. Množstvo dôkazov poukazuje na to, že krátko po vzniku vyzeral Mars úplne inak. Niektorí vedci sa domnievajú, že titul „modrá planéta“ mohol získať skôr ako naša Zem. Postupom času planéta prišla o magnetosféru, atmosféru a nakoniec aj vodu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close