SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Utnutie emisií problém globálneho otepľovania nerieši: Zmeny sa s nami môžu tiahnuť dlhú dobu, varuje štúdia

Prechod na čisté zdroje energie je mimoriadne dôležitým krokom, no nezbaví nás plynov nachádzajúcich sa v atmosfére.

Dnes už málokto spochybňuje realitu globálneho otepľovania a zmeny, ktoré tento globálny problém prináša. Aj keby sa však ľudstvu hneď zajtra podarilo prejsť na obnoviteľné a čisté zdroje energie, globálne otepľovanie by sa neskončilo, píše portál Science Alert.

Ľudstvo totiž doteraz vypustilo do atmosféry veľké množstvo skleníkových plynov, ktoré tam ostanú aj po prechode na čisté zdroje energie. Jedným z dôležitých pojmov je energetický rozpočet planéty, ktorý je momentálne v nerovnováhe. Pred priemyselnou revolúciou Zem vylúčila približne rovnaké množstvo energie ako prijala od Slnka. So vzostupom oxidu uhličitého, ako jedného z najvýraznejších skleníkových plynov sa teplo začalo na Zemi udržiavať. Predpokladá sa, že koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére Zeme je približne o 50% vyššia, než na začiatku priemyselného veku.

Oxid uhličitý ale nie je jediným skleníkovým plynom v atmosfére. Pridáva sa k nemu ešte metán a niekoľko ďalších plynov. Predpokladá sa, že dokopy dokážu tieto plyny uväzniť na našej planéte za sekundu energiu rovnajúcu sa piatim atómovým bombám  hodeným na Hirošimu. Keďže Zem prijme viac energie ako vylúči, tepelná energia zvyšuje teplotu vzduchu, pevniny a oceánov.

Zmeny spôsobené globálnym otepľovaním sa ale neprejavia hneď a aj keď sme ešte niektoré jeho dopady nepocítili, už sú viac menej isté. Vedci predpokladajú, že globálne otepľovanie bude pokračovať aj po utnutí emisií a to z niekoľkých dôvodov.

Zmeny neuvidíme hneď

Prvým je fakt, že skleníkové plyny sa dokážu nejaký čas udržať v atmosfére. Metán môže vo vzduchu existovať približne 10 rokov, zatiaľ čo oxid uhličitý sa v atmosfére drží až 400 rokov. Niektoré molekuly však prežijú až tisícročia. V tomto prípade nie je riešením odstaviť emisie, hoci ide o mimoriadne dôležitý prvý krok. V tomto ohľade globálne otepľovanie odráža to, čo sa už v atmosfére nachádza. Ďalším je ten, že naša planéta potrebuje určitý čas, aby sa adaptovala na zmenu. Približne dve tretiny povrchu pokrýva voda, ktorá nadbytočné teplo a uhlík pohlcuje pomaly.

Ak by sa ľudstvu podarilo odstrihnúť všetky emisie, koľko globálneho otepľovania by nás ešte čakalo? Výskumníci sa nevedia zhodnúť na jasnej odpovedi, pretože ide o veľmi komplikovanú tému. Existuje niekoľko modelov, no tie nanešťastie ponúkajú protichodné výsledky. Podľa niektorých štúdií by sa Zem otepľovala ešte desiatky, možno až stovky rokov. Iné modely naznačujú, že by sa planéta začala ochladzovať rýchlo.

Získať čo najpresnejší odhad je mimoriadne dôležité, pretože Zem má určité hraničné body. Prekročením hranice ľudstvo riskuje vyvolanie zmien, ktoré už nebudeme mať šancu zvrátiť. V tomto prípade sa vyžaduje opatrnosť a rázna akcia hlavne preto, lebo nemusí byť jasné, kedy sme túto hranicu prekročili.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close