Umelá inteligencia za 48 hodín vyriešila desaťročnú záhadu, nad ktorou si vedci lámali hlavu
Autori novej štúdie ostali zarazení, keď umelá inteligencia za dva dni "vypľula" rovnakú hypotézu, na ktorej pracovali viac ako 10 rokov.
Výskumníci z Imperial Collage London použili umelú inteligenciu na to, aby vyriešili viac ako desať rokov starú záhadu. Tá sa týka takzvaných superbaktérií a podľa slov vedcov to umelej inteligencii trvalo len 48 hodín.
Superbaktérie sú baktérie, ktoré si môžu vytvoriť “chvost”. Tento chvost im umožňuje preskakovať medzi jednotlivými druhmi. Výskumníci chvost prirovnávajú k univerzálnemu kľúču, ktorý superbaktériám dovoľuje preskakovať z domova do domova. Záhada, ktorú vedci nedokázali vyriešiť už viac ako dekádu znie, prečo sú niektoré superbaktérie odolné voči antibiotikám?
Na výskum upozorňuje portál Techspot. V rámci práce výskumníci využili umelú inteligenciu, ktorú vytvoril technologický gigant Google na vedecké účely. Autori podotkli, že umelá inteligencia dospela k rovnakej hypotéze, akú mali oni, no v rekordne krátkom čase. Čo ale skutočne prekvapilo výskumníkov, je fakt, že AI model okrem rovnakej hypotézy priniesol štyri ďalšie, ktoré stoja za preskúmanie.
Umelá inteligencia môže čoskoro nahradiť výskumníkov
Použitý AI model sa nazýva “co-scientist” a zakladá sa na známom modeli Gemini 2.0. Podľa slov Googlu slúži ako virtuálny vedecký kolega, ktorý môže pomôcť generovať nové hypotézy a vedecké návrhy. Tento nástroj môže pomôcť urýchliť biomedicínske a iné vedecké objavy.
“Závery umelej inteligencie ma zaskočili, pretože jednou z navrhovaných hypotéz bola tá, na ktorej sme pracovali s našim tímom. Pre istotu som sa spojil s Googlom a opýtal som sa, či náhodou nemala spoločnosť prístup k môjmu počítaču. Uistili ma, že naozaj nemali,” hovorí vedúci štúdie, José R. Penandés.
AI nástroj co-scientist je mimoriadne silný nástroj, ktorý už dnes pomáha zmeniť svet vedy. Mnohí výskumníci sa obávajú, že už v dohľadnej budúcnosti by im mohla umelá inteligencia zobrať prácu. Na druhú stranu to ale výskumníci chápu a radšej by boli, keby aj naďalej mali prístup k tak výkonnému nástroju. Mať k dispozícii umelú inteligenciu, ktorá dokáže za mimoriadne krátku dobu prísť s možnými hypotézami prináša pre ľudstvo viac výhod ako negatív.
Neprehliadni
“Umelá inteligencia zmení vedu, a to celkom určite. Pevne verím, že som sa stal svedkom niečoho výnimočného. Je to ako keby sme získali možnosť hrať vrcholové zápasy. Priznám sa, že som sa konečne cítil ako v Lige majstrov s umelou inteligenciou po boku,” poznamenal Penandés.
Hypotéza, podľa ktorej si superbaktérie dokážu vytvoriť chvosty umožňujúce preskakovať medzi druhmi, existuje už viac ako dekádu, no výskumníci ju nedokázali potvrdiť. Pracovali na nej autori štúdie, no svoje hypotézy zatiaľ nikde nepublikovali. Preto boli zarazení, keď umelá inteligencia dospela do dvoch dní k rovnakému výsledku.
Problém odolných baktérií
Čoraz viac druhov baktérií sa stáva odolných voči antibiotickej liečbe. To predstavuje problém, pretože ak nezaberú antibiotiká, aj triviálna infekcia sa môže stať fatálnou. Viacero výskumných tímov preto pracuje na spôsobe, ako by sme mohli odolné baktérie poraziť.
Jednou zo zaujímavých štúdii je minuloročná práca, na ktorej pracovali výskumníci z University of Chicago. V novej štúdii predstavili nový druh antibiotika, ktorý narúša dva rozdielne bunečné ciele. To spôsobí, že baktérie by mali až o 100-miliónovkrát ťažšie vyvinúť si na toto antibiotikum odolnosť. Výskumníci v novej štúdii popisujú, ako nové antibiotiká, nazývané makrolóny, narušujú funkcie bakteriálnych buniek a tým bojujú proti infekčným ochoreniam.
Tieto lieky dokážu pracovať dvoma spôsobmi. Prvým je narúšanie produkcie proteínov a druhým je narúšanie DNA štruktúry baktérie. Aby si baktéria proti tejto forme antibiotika vyvinula odolnosť, musela by sa naučiť brániť proti obom formám útoku súčasne. Podľa autorov štúdie je to takmer nemožné. O tom, ako pracuje nový liek voči odolným baktériám, sa môžeš dočítať v tomto článku.
Komentáre