Ultrazvuk odhaľuje, ako nenarodené dieťa v brušku matky reaguje na rôzne chute jedla
Hoci sa predpokladalo, že plod dokáže cítiť chuť jedla, experimentu sa podarilo zachytiť prvé priame dôkazy.
Čo všetko vníma dieťa, keď sa nachádza v brušku matky? Výskum vedcov z Aston University je prvým, ktorému sa podarilo získať dôkazy o tom, že plody dokážu počas vývoja vnímať rôzne vône a chute.
Výskum sa k výsledkom dopracoval na základe stovky ultrazvukových záberov, na ktorých študovali mimiku plodu. Tie reagovali na rôzne chute jedál, ktoré ich matka počas experimentu zjedla. Výskumníci zistili, že keď mama zjedla mrkvu, dieťa sa „usmialo“, zatiaľ čo po zjedení kelu ukázalo oveľa nespokojnejšiu reakciu.
Je možné že matka, podľa toho čo počas tehotenstva konzumuje, môže ovplyvniť to, čo bude dieťaťu po narodení chutiť a čo nie. Výskumníci sa zároveň domnievajú, že týmto by mohli matky nasmerovať dieťa ku zdravej výžive.
Človek vníma chuť kombináciou čuchového a chuťového zmyslu. Pri dieťati vo vývine sa predpokladá, že chuť vzniká vdychovaním a prehĺtaním plodovej vody.
„Už niekoľko predchádzajúcich výskumov naznačovalo, že dieťa v brušku matky dokáže vnímať čuch a chuť. Tieto výskumy sa však zakladajú na štúdii po pôrode, náš výskum sa zameral na dieťa, ktoré je stále v bruchu matky,“ vysvetľuje vedúci štúdie, Beyza Ustun.
V rámci experimentu vedci pracovali s matkami v rozmedzí od 18 do 40 rokov. Experiment zopakovali v 32 a v 36 týždni tehotenstva. Výskumníci ich požiadali, aby pred experimentom hodinu nejedli a nepili, následne im dali dve 400 miligramové kapsule. Jedna obsahovala prášok s príchuťou mrkvy, tá druhá s príchuťou kelu.
Neprehliadnite
Môže matka ovplyvniť chute dieťaťa po narodení?
Počas experimentu sa zistilo, že stačí len málo na to, aby dieťa na novú chuť reagovalo. Reakciu monitorovali pomocou 4D ultrazvuku. Už v predchádzajúcej práci tímu sa ukázalo, že táto forma ultrazvuku môže byť vhodná na monitorovanie reakcií dieťaťa aj na iné faktory, napríklad fajčenie. Zároveň môže ísť o spôsob, ako monitorovať duševný stav bábätka, napríklad či nevykazuje známky stresu, depresie, alebo úzkosti.
„Na základe tohto experimentu usudzujeme, že zo stravy matky prechádza do plodu celá rada chemických stimulantov,“ vysvetľuje spoluautor štúdie, Benoist Schaal.
Vedci na záver dodávajú, že reakcie bábätka na chuť môžu priniesť dôležité poznatky o tom, ako sa vyvíjajú naše čuchové a chuťový zmysly. Zároveň existuje možnosť, že si bábätko dokáže tieto prvotné vnemy zapamätať, čo neskôr ovplyvní to, čo mu bude chutiť a čo naopak nie. Autori štúdie plánujú ďalší experiment, ktorý by sa zameral na rovnaké bábätká po narodení. Zaujíma ich, či strava matky môže naozaj ovplyvniť preferencie dieťaťa.
Experiment síce ukázal, že sa plodom „nepáčila“ chuť kelu, no ak by ho matka jedla opakovane, plod si môže na túto chuť zvyknúť. Výskumníci preskúmajú v ďalších prácach aj túto teóriu.
Komentáre