Ukrývajú v sebe čierne diery tunel do iných kútov vesmíru? Možné to je, hovorí matematika, ako to vyzerá v praxi?
Teoretici nevylučujú existenciu červích dier vo vesmíre, no v praxi môžu vyzerať úplne inak, než si predstavujeme.
Čierne diery sú momentálne najzvláštnejšími objektmi, aké astronómovia vo vesmíre našli. Ide o štruktúry s tak ohromnou gravitačnou silou, že ich zovretiu neunikne ani svetlo, najrýchlejšia vec, aká vo vesmíre existuje.
Existuje ešte kvantum vecí, ktoré o čiernych dierach nevieme a množstvo teórií čaká na to, kým budeme mať prístroje na to, aby sme ich buď potvrdili alebo vyvrátili. Jednou z tých zaujímavejších je teória, ktorá sa pýta pomerne zaujímavú otázku: Sú čierne diery portálmi do iných kútov vesmíru?
Podľa tejto teórie by mohli byť čierne diery vstupnou bránou do červích dier – podobne znejúcich objektov, o ktorých sa teoretizuje, no zatiaľ nie je jasné, či môžu vo vesmíre existovať. Einstein vo svojej teórii relativity dokázal, že vesmír je ohybný a prítomnosť gravitácie ohýba takzvaný časopriestor. Teoretici sa domnievajú, že ak by bola deformácia dostatočne veľká a objavila by sa na dvoch odlišných miestach, vznikol by akýsi tunel cez vesmír, teda červia diera.
Zatiaľ ale nie je známe, či vôbec môže červia diera vzniknúť a či sa môže prirodzene objaviť vo vesmíre. Aj portál Live Science naznačuje, že za čiernymi dierami sa portál do iných kútov vesmíru pravdepodobne nenachádza, hoci matematika túto možnosť úplne nevylučuje.
Podľa súčasných teórií sa v srdci čiernej diery nachádza singularita, teda bod s nekonečnou hustotou. Jedna z hypotéz hovorí, že ak by sa čierna diera spojila s takzvanou bielou dierou, ďalším hypotetickým objektom, vytvorili by červiu dieru. Teoretici ale vysvetľujú, že červie diery sú už z teórie na papieri mimoriadne nestabilné. Zanikli by v momente, keby do nich vstúpila jediná častica.
Neprehliadnite
Môže existovať skratka cez vesmír?
Čierne diery neboli objavené pozorovaniami, no vyšli z Einsteinovej teórie relativity. Z jej pravidiel vyplývalo, že ak sa hmota stlačí do dostatočne malého objemu, gravitácia prekoná ostatné sily. Zároveň stlačí hmotu do nekonečne malého bodu – singularity. Spočiatku sa to považovalo za chybu v Einsteinových rovniciach a až neskôr sa dokázalo, že čierne diery naozaj existujú.
Rovnaké zákony, ktoré „vytvorili“ čierne diery umožňujú existenciu jej presného protipólu, bielej diery. Zatiaľ čo z čiernej diery nič neunikne, do bielej diery nič nemôže vstúpiť. Biela diera má svoju singularitu a horizont udalostí, rovnako ako čierna diera. Teoretici uvažovali nad tým, že ak by sa singularity prepojili, vznikol by najjednoduchší druh červej diery. Ten sa nazýva Einstein-Rosenov most, vysvetľuje Samir Mathur z Ohio State University.
S konceptom Einstein-Rosenovho mostu sa však spája niekoľko problémov. Prvým je samotná existencia bielych dier. Aj ak by sa prirodzene vyskytovali vo vesmíre, podľa vedcov by explodovali, ak by sa ku nim priblížil čo i len kúsok hmoty.
Ďalším problémom je to, že Einstein-Rosenove mosty sa nemôžu považovať za mosty v tradičnom zmysle slova. Neumožnia totiž ničomu cez ne prejsť, aspoň podľa nášho chápania fyziky. Keďže do bielej diery nič nevojde, astronaut by musel vstúpiť cez čiernu dieru. Z čiernej diery však nič neunikne, tým pádom by nešťastník ostal uväznený v červej diere naveky.
Kvôli problémom so stabilitou a pochybnosťou o existencii bielych dier teoretickí fyzici predpokladajú, že Einstein-Rosenove mosty s najväčšou pravdepodobnosťou neexistujú.
Komentáre