Tuskegee štúdia: Jeden z najkrutejších výskumov v Spojených štátoch. O čom bol?
V roku 1932 sa odštartoval neetický pokus, ktorý stále vyvoláva nedôveru menšín v zdravotný systém Spojených štátov.
Štúdia v Tuskegee bola klinická štúdia organizovaná Službou verejného zdravotníctva v Spojených štátoch v spolupráci s univerzitou Tuskegee a považuje sa za jednu z morálne najhorších štúdií, aké boli vykonané. Dodnes je jedným z najhorších príkladov rasizmu a zneužívania menšín v Spojených štátoch.
Štúdia sa začala v roku 1932. Trvala 40 rokov a počas nej sa skúmali prejavy neliečenej pohlavnej choroby syfilis, a to predovšetkým na afroamerickej populácii. „Dobrovoľníkom“ poskytli bezplatnú stravu, zdravotnú starostlivosť a dotácie na pohreb, píše portál Planned Parenthood. Výskumníci v tej dobe verili že sa syfilis prejavuje inak u ľudí s tmavšou pleťou. Do tohto neetického výskumu sa zapojilo 600 afroameričanov s vekom vyšším ako 25 rokov.
399 dobrovoľníkov malo syfilis a výskumníci im povedali, že ich liečia pre „zlú krv“. Označenie zlá krv v tom období označovalo nielen syfilis, vtedy neliečiteľnú chorobu, ale aj radu iných zdravotných problémov. Dobrovoľníci sa do výskumu zapojili pod prísľubom bezplatných lekárskych prehliadok, jedla, cestovania a dotácie na pohreb.
Pacienti nakazení syfilisom podstúpili liečbu arzénom alebo ortuťou. Tieto prvky sa vtedy používali na liečbu syfilisu, no buď boli len mierne účinné alebo pre ľudské telo jedovaté. Niektorí nakazení ale nedostali vôbec žiadnu liečbu. Neliečený syfilis môže viesť k poškodeniu orgánov, slepote, paralýze, alebo duševným poruchám, či smrti.
Jeden z najkrutejších výskumov v Spojených štátoch
V roku 1947 sa objavil penicilín ako možná liečba pohlavnej choroby, no nakazeným pacientom táto forma liečby nebola poskytnutá. Výskumníci mužom buď liečbu penicilínom zatajovali alebo im podávali placebo. V tom období bola rasová diskriminácia v Spojených štátoch vážnym problémom a afroamerický muži boli vnímaný ako niečo menej ako človek. Počas štúdie Tuskegee ich lekári vnímali ako pokusné myši a zaujímali ich jedine dlhodobé prejavy neliečeného syfilisu.
Neprehliadnite
V polovici 60. rokov sa o tejto nehumánnej štúdii dozvedel muž menom Peter Buxtun, ktorý pracoval pre Službu verejného zdravotníctva Spojených štátov. Buxtun napísal niekoľko oficiálnych sťažností vláde, ktoré ostali bez povšimnutia. Až v roku 1972 sa Buxtun rozhodol predať spisy štúdie reportérovi, ktorý ich neskôr aj zverejnil. V tej dobe vyšlo najavo, že afroamerickí dobrovoľníci nemali najmenšiu predstavu o tom, že účasťou v štúdii hazardujú so svojim životom. Zároveň nevedeli ani o tom, že ich chorobu nikto nelieči a šíria ju ďalej pohlavným stykom.
Štyri mesiace po zverejnení štúdie sa neetické a kruté testy ukončili. V mene mužov zapojených do štúdie a ich rodín, vznikla žaloba na Službu verejného zdravotníctva. Úrad zaplatil 10-miliónov amerických dolárov a vytvoril program zameraný na pomoc účastníkom štúdie a ich rodinám. Zo všetkých 600 účastníkov stovka umrela na pokročilé štádium syfilisu, zatiaľ čo iní umreli na iné choroby, v ktorých bol syfilis komplikujúcim faktorom. Posledný preživší štúdie Tuskegee umrel v roku 2004.
Komentáre