Trvá približne 100 dní, kým telo nahradí všetky svoje bunky: Sme to ale stále my?
Bunky v našom tele umierajú a sú nahradzované novými. Znamená to, že sme stále novými ľuďmi?
Francúzske príslovie sa pýta jednu zaujímavú otázku: Ak vymeníme rúčku noža, vždy keď praskne a čepeľ vždy, keď sa už nedá opraviť, vydrží daný nôž večne, alebo máme zakaždým nový nôž?
Túto otázku sa pýta aj YouTube kanál It’s Okay To Be Smart, ktorý zároveň dodáva, že odpoveď na ňu platí aj v prípade nás, ľudí. Aj v ľudskom tele máme bunky, ktoré odumierajú a sú nahradzované inými. Nech si vezmete akúkoľvek dobu, vždy bude časť vášho tela odumierať. Niektoré bunky zaniknú a sú okamžite nahradené novými, iné sa už bohužiaľ nevrátia.
Zaujímavosťou je, že ak by proces odumierania buniek neprebiehal, pravdepodobne by nebol život, ako ho poznáme, možný. Lenže aká veľká časť nášho tela je v skutočnosti mŕtva? Za koľko dní sa stávame novými ľuďmi?
Otázka, či sme to ešte stále my, po tom, ako naše telo vymenilo všetky bunky, je pomerne stará. Istú verziu tejto filozofickej otázky vymyslel grécky filozof, Plutarch. Jeho verzia rozpráva príbeh o hrdinovi menom Theseus, ktorý sa vrátil domov, do Atén, po porážke minotaura. Ľud ho oslavoval a na počesť vystavili jeho loď. Keď sa jedna časť pokazila, vymenili ju, dosku po doske. Nakoniec neostala na lodi žiadna pôvodná časť a otázka znela: Je to stále Theseova loď?
Je to debata na večnosť. Ak chápeme objekt ako väčší celok, potom by sme mohli diskutovať, že ide o stále rovnakú loď, no rovnako sa dá diskutovať o tom, že ide o iný objekt, keď sa neskladá z tých istých častí.
Neprehliadnite
Regenerácia ľudského tela
Naše telo pozostáva približne z 30 až 40 triliónov buniek, pritom každý deň dochádza k výmene 330-miliárd z nich. Trvá teda približne 100 dní, kým sa vo vašom tele vymenia všetky bunky a prakticky sa stávate „novým človekom“. Je to však ešte o čosi zaujímavejšie. Niektoré bunky umierajú rýchlejšie, iné pomalšie a niektoré neumierajú vôbec.
Najtrvanlivejšími bunkami sú neuróny. Tie sú zodpovedné za naše spomienky, zážitky, vedomosti a tak sa dá pochopiť, prečo by nebolo vhodné, ak by sa neustále vymieňali. Napriek tomu neuróny dokážu vytvárať nové prepojenia a opúšťať tie staré. To je proces, ktorý sa spája s učením a zabúdaním.
Najviac práce sa deje v zažívacom trakte. Bunky, ktoré existujú v hrubom čreve vydržia menej ako týždeň predtým, ako sú vymenené. Najviac však strácame bunky, ktoré sa nachádzajú na povrchu. Človek stratí za deň približne 500-miliónov kožných buniek. Za celý život stratí človek dostatočné množstvo kožných buniek na to, aby obalil tisíc tiel. Ale ako o tieto bunky prichádzame? Vždy, keď sedíme na záchode, kúpeme sa, kašleme, či kýchame, vysielame do nášho okolia čiastočky našich mŕtvych buniek.
V tele je samozrejme aj množstvo vecí, ktoré nemožno považovať za živé. Sú to kosti, zuby, vlasy, alebo aj červené krvinky, čo sú vlastne bunky bez jadra. V tele zároveň žije obrovské množstvo mikróbov, ktoré nepatria nášmu telu, no pomáhajú udržiavať telesnú rovnováhu.
Komentáre