Veda a výskumVesmír

Tretina planét v Mliečnej dráhe leží v obývateľnej zóne hviezdy, no má to háčik, hovoria astronómovia

Autori novej štúdie vysvetľujú, že v určitých prípadoch obývateľná zóna prestáva mať význam, v hre sú totiž ničivé sily.

Planéta schopná podporovať život by sa mala nachádzať v ideálnej vzdialenosti od materskej hviezdy. Ak je príliš blízko, teploty sa môžu vyšplhať až tak vysoko, že sa voda na jej povrchu vyparí a ak zas leží ďaleko, voda zamŕza. Vhodnú vzdialenosť od hviezdy astronómovia označujú ako obývateľná zóna a ide o dôležitú, hoci nie jedinú charakteristiku obývateľného svetla.

Poloha obývateľnej zóny sa líši od typu hviezdy a väčšina v Mliečnej dráhe je o niečo menšia a chladnejšia ako naše Slnko. Znamená to, že aj ich obývateľná zóna je oveľa bližšie a planéty by sa museli nachádzať veľmi blízko hviezd, aby zachytili dostatočné množstvo tepla. Problém sú však slapové sily, ktorým sú tieto planéty vystavené.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vedci z University of Florida vo svojej novej štúdii tvrdia, že až miliardy planét v Mliečnej dráhe by sa mohli nachádzať v obývateľných zónach týchto trpasličích hviezd. Dve tretiny z týchto planét by boli vydané napospas extrémnym slapovým silám. To rozhodne nie je dobrou správou pre potenciálny život. Pre tých, ktorí nevedia, tak slapové sily sú sily, ktoré pôsobia medzi telesami v dôsledku gravitačného pôsobenia. Sú to sily, ktoré ťahajú telesá k sebe navzájom v dôsledku ich hmotnosti. Znamená to ale aj to, že tretina planét, v tomto prípade stovky miliónov svetov, môžu ležať v obývateľnej zóne dostatočne blízko na to aby voda existovala, no dostatočne ďaleko, aby necítili slapové sily hviezdy. Tieto svety by mohli ukrývať život.

„Naša práca je dôležitá v nadchádzajúcom výskume exoplanét. Astronómovia sa začínajú viac zameriavať na hviezdy iného typu ako Slnko. Okolo nich môžu nájsť malé planéty, ktoré by mohli mať na povrchu vodu a mohli by byť obývateľné, tvrdí Sheila Sagear, jedna z autorov štúdie.

V rámci štúdie preskúmali viac ako 150 planét obiehajúcich okolo červených trpaslíkov, hviezd o veľkosti Jupitera. Zamerali sa na excentricitu obežnej dráhy planét. Čím vyššia excentricita, tým je orbita planéty zaoblenejšia. Ak sa planéta nachádza blízko hviezdy, približne ako Merkúr od Slnka, oblá dráha môže planétu vystaviť slapovému ohrievaniu. Zmeny v intenzite gravitácie vplývajúcej na planétu ju môžu deformovať a trenie vytvára teplo. V extrémnych prípadoch sa vplyvom slapového ohrievania môže planéta doslova uvariť.

Život okolo najrozšírenejšieho typu hviezdy v galaxii

Červené trpaslíky považujeme za jediný typ hviezdy, pri ktorom sa obývateľná zóna nachádza tak blízko, aby slapové sily hrali úlohu pri obývateľnosti planéty. Autori štúdie získali potrebné dáta z teleskopov Kepler a Gaia. Záver štúdie je, že vzdialenosť planét môže hrať významnú úlohu pri obývateľnosti planét, no nie z hľadiska obývateľnej zóny.

V tomto prípade je jedno, že planéta získava od hviezdy ideálne množstvo energie, ak na ňu vplývajú sily, ktoré zrazia šancu na život na nulu. Výskum červených trpaslíkov je v tomto smere dôležitý preto, lebo ide o najrozšírenejší typ hviezd v Mliečnej dráhe. Červené trpaslíky sú o niečo menšie a chladnejšie ako Slnko, čo znamená aj to, že žijú mimoriadne dlho.

Väčšina planét v obývateľnej zóne červeného trpaslíka nemá vhodné podmienky na život. No tretina z nich má dostatočne vhodnú obežnú dráhu na to, aby si na povrchu dokázali udržať vodu. Ak sa na to pozrieme v merítku celej galaxie, znamená to stovky miliónov svetov, ktoré by potenciálne mohli ukrývať život.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close