Tretina ľudí by prijala prídel mäsa na boj proti klimatickým zmenám, ukazuje prieskum
Boj so zmenou klímy je na vzostupe. Namiesto vyššieho zdaňovania produktov s vysokým klimatickým dopadom, do úvahy prichádza, že by ľudia dostávali tento typ produktov na prídel. Prieskum ukazuje pomerne veľkú mieru akceptácie takéhoto riešenia.
Nie je žiadnym tajomstvom, že klíma sa na našej planéte mení rýchlejšie, než je normálne. Bohužiaľ, k drastickým zmenám prispieva vo veľkej miere konzumný spôsob života nás ľudí. Čím dlhšie odkladáme riešenia, tak tým neskôr to bude náročnejšie.
Poľnohospodárstvo, konkrétne chov zvierat za účelom obstarania stravy, je rovnako veľkým problémom, ktorý prispieva ku negatívnym klimatickým zmenám. Vedel by si si ale predstaviť, život, kedy by si si mäso nemohol dať, kedy chceš, ale bolo len na prídel? Práve na túto tému sa pozreli výskumníci z Uppsalskej univerzity.
Nová štúdia (cez iflscience.com) od výskumníkov z Uppsalskej univerzity, publikovaná v prestížnom časopise Humanities & Social Sciences Communications, ukazuje, že podpora pre prideľovanie môže byť prekvapivo vysoká, ak sa bude javiť ako spravodlivé.
„Prideľovanie sa môže zdať ako dramatické, ale taká je aj zmena klímy. To môže vysvetľovať, prečo je podpora dosť vysoká.“, uviedol Oskar Lindgren.
Sú ľudia ochotní akceptovať prideľovanie produktov s vysokým klimatickým dopadom?
Dosiahnutie klimatických cieľov si vyžaduje účinné opatrenia, ktoré znížia spotrebu produktov s vysokým dopadom na životné prostredie, akými sú napríklad mäso a fosílne palivá.
Verejná podpora týchto opatrení však silno závisí od toho, ako ich ľudia vnímajú z hľadiska spravodlivosti. Doterajší výskum sa zameriaval predovšetkým na ekonomické nástroje, ako sú uhlíkové dane, ktoré penalizujú znečisťovateľov. Prideľovanie, teda obmedzovanie prístupu k určitým zdrojom, však bolo doteraz skúmané len minimálne.
Neprehliadni
Štúdia, ktorá sa zamerala na názory takmer 9 000 ľudí z Brazílie, Indie, Nemecka, Juhoafrickej republiky a Spojených štátov, porovnáva akceptovateľnosť prideľovania fosílnych palív a potravín s vysokými emisiami, ako je mäso, s daňami na rovnaké produkty.
Podľa výsledkom výskumu je podpora pre prideľovanie prekvapivo porovnateľná s podporou pre zdaňovanie. Napríklad 38 % opýtaných bolo za alebo silno za prideľovanie palív, pričom podpora pre daň z palív bola na úrovni 39 %. Čo sa týka mäsa, keď respondenti čelili rovnakej otázke, tak 33 % z nich uviedlo, že by akceptovalo prídely, zatiaľ čo 44 % respondentov uviedlo, že preferuje zvýšenie daní.
Prekvapivé výsledky v Nemecku a ďalších krajinách
Jeden z autorov štúdie, Mikael Karlsson, docent klimatického leadershipu na Uppsalskej univerzite, zdôrazňuje, že najprekvapivejším zistením bolo, že medzi akceptovateľnosťou prideľovania a zdaňovania fosílnych palív nie je takmer žiadny rozdiel.
Očakávalo sa totiž, že prideľovanie bude vnímané oveľa negatívnejšie, pretože priamo obmedzuje spotrebu ľudí. Avšak, v Nemecku bol počet ľudí, ktorí sú silno proti daniam z fosílnych palív, dokonca vyšší ako počet tých, ktorí sú proti prideľovaniu.
Štúdia tiež ukazuje, že akceptovateľnosť prideľovania sa líši v závislosti od krajiny. V Indii a Juhoafrickej republike je podpora prideľovania fosílnych palív a emisne náročných potravín vyššia ako v Nemecku a Spojených štátoch, kde sa mnoho respondentov postavilo proti prideľovaniu mäsa.
Respondenti, ktorí vyjadrujú obavy z klimatických zmien, sú najnáchylnejší podporovať takéto opatrenia, pričom mladší a vzdelanejší jedinci majú vo všeobecnosti pozitívnejší postoj.
Štúdia naznačuje, že verejnosť môže byť otvorenejšia k novým formám obmedzení, pokiaľ ich bude vnímať ako spravodlivé a nevyhnutné. Prideľovanie by sa tak mohlo stať jedným z nástrojov v boji proti globálnej klimatickej kríze, ktorý bude prijateľný pre širšiu verejnosť, než sa pôvodne očakávalo.
Komentáre