Toto v Slnečnej sústave nenájdeme: Astronómovia pozorovali planétu, na ktorej molekuly vody prechádzajú brutálnym režimom

WASP-121b je planétou, na ktorej nájdeme kovové oblaky a dážď zložený z drahokamov.

WASP-33b
Zdroj: NASA / ESA / G. Bacon, STScI

Exoplanéta WASP-121b sa radí medzi horúce Jupitery, plynné planéty ktoré sa svojou stavbou podobajú na Jupiter, no obiehajú blízko svojej hviezdy, kvôli čomu má ich atmosféra vysokú teplotu. WASP-121b sa od nás nachádza 855 svetelných rokov a vedci z University of Bristol ju študovali pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu.

V rámci svojej štúdie vedci sledovali neobvyklé atmosférické podmienky planéty a poodhalili aj exotický vodný cyklus. V práci poukázali na to, ako voda mení svoje skupenstvo pri prechádzaní medzi pologuľami hviezdy. WASP-121b, rovnako ako väčšina horúcich Jupiterov, má viazanú rotáciu. To znamená, že jedna pologuľa je neustále otočená smerom k hviezde, zatiaľ čo druhá nikdy nepocíti jej svetlo. To vytvára dve strany večného dňa a večnej noci. Viazaná rotácia sa ale prejavuje aj výraznými teplotnými rozdielmi, teda horúcou stranou planéty a jej studenou stranou.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vedci vo svojej štúdii vysvetľujú, že atmosféra exoplanéty funguje ako globálny systém. Spolu s vodným cyklom objavili aj vyparovanie sa kovov a minerálov na dennej strane planéty, zatiaľ čo na tej nočnej pršia z neba rubíny a zafíre v kvapalnom skupenstve.

„Vodný cyklus Zeme sa drží relatívne blízko pri zemi a voda mení svoje skupenstvo z kvapalného na plynné a pevné. Dáta z Hubblovho ďalekohľadu nám ukazujú, že vodný cyklus exoplanéty WASP-121b pracuje vysoko v atmosfére, čo je pre nás úplnou novinkou,“ vysvetľuje doktorka Hannah Wakeford, jedna z autoriek štúdie.

Exotická planéta

Denná strana planéty sa vyznačuje teplotou až 3-tisíc stupňov Celzia. Pri takejto teplote začína voda žiariť a množstvo molekúl sa rozpadajú na základné zložky. Na nočnej strane planéty teplota klesne až o závratných 1 500 °C. Extrémne teplotné rozdiely vytvárajú silné vetry preháňajúce sa planétou smerom zo západu na východ. Tieto silné vetry so sebou ťahajú rozbité molekuly vody. Keď sa dostanú na nočnú stranu, vďaka nižším teplotám sa vodík a kyslík môžu opäť spojiť. V tomto momente vytvárajú vodnú paru ešte predtým, ako sa opäť dostanú na dennú stranu planéty a cyklus sa začne nanovo. Počas tohto cyklu teploty neklesnú natoľko, aby mohla voda vytvoriť oblaky.

Oblaky, ktoré sa na planéte nachádzajú sa skladajú prevažne zo železa, horčíku, chrómu a vanádu. Podľa informácií z Hubblovho ďalekohľadu vznikajú tieto oblaky na nočnej strane, no keď prejdú na dennú stranu, tak sa vyparia. Vedci konštatujú, že neobjavili stopy hliníku a titánu. Predpokladá sa, že tieto látky pršia do nižších vrstiev planéty, do ktorých Hubblov ďalekohľad nedovidí.

Dážď na planéte WASP-121b sa líši od všetkého, čo možno nájsť v Slnečnej sústave. Predpokladá sa, že hliník kondenzuje spolu s kyslíkom a prší ako zlúčenina korund. Korund sa považuje za druhý najtvrdší minerál a vznikajú z neho rubíny a zafíre.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre