Toto je náš súdny deň. Vedci vypočítali, kedy na Zemi dôjde kyslík. Ak do tohto momentu neodídeme, bude s nami koniec
Výskumníci zistili deň, ktorý bude pre nás znamenať koniec. Toľkoto času nám ostáva, než na Zemi dôjde kyslík.
Zem je vhodnou planétou pre život aj vďaka kyslíkovej atmosfére, ktorú dýcha drvivá väčšina organizmov na planéte. Málokto by ale pomyslel na to, že táto cenná látka môže našej planéte jedného dňa dôjsť.
Výskumníci z Univerzity Toho odhalili, kedy približne môže naša planéta o svoj kyslík prísť. Predpokladá sa, že Zem získala svoju bohatú kyslíkovú atmosféru počas Veľkej oxidačnej udalosti, ktorá sa odohrala pred približne 2,5-miliardami rokov. Hoci presný spúšťač tejto udalosti nepoznáme, predpokladá sa, že za Veľkou oxidačnou udalosťou stoja jednobunkové organizmy.
Kyslík v atmosfére nepotrvá večne
Veľká oxidačná udalosť sa považuje za jeden z najdôležitejších momentov v evolučnej histórii našej planéty. Práve vďaka tejto udalosti sa naša Zem stala obývateľnou pre obrovské množstvo rozličných organizmov.
Za novou štúdiou stojí Kazumi Ozaki a jeho tím, ktorí využili sofistikované modely na to, aby zistili, kedy môže planéta o svoju kyslíkovú atmosféru prísť. Modely naznačujú, že sa kyslík v atmosfére udrží ešte približne jednu miliardu rokov. Následne sa jeho hladiny v atmosfére výrazne znížia, čo bude znamenať obrovský problém pre mnohobunkové organizmy, ktoré na túto látku spoliehajú.
“Musíme povedať, že predpovedanie budúcnosti je extrémne náročné. Vieme ale použiť rôzne počítačové modely, ktoré nám ponúkajú niekoľko možných scenárov. Na základe toho vieme podať informovaný odhad toho, ako dlho bude mať Zem svoju kyslíkovú atmosféru. Upozorňujeme, že tieto odhady sú len ilustračné,” hovorí Ozaki.
Autori štúdie vysvetlili, že z dlhodobého hľadiska majú výskumníci niekoľko spôsobov, ako skúmať zemskú biosféru. Jedným je sledovanie postupného rozjasňovania Slnka a globálneho uhličitanového a kremičitanového cyklu. Rozjasňovanie Slnka prebieha každú jednu sekundu po extrémne malých častiach, no z dlhodobého hľadiska sa tieto drobné zmeny kumulujú. Rozjasňovanie spôsobuje prirodzená evolúcia našej hviezdy.
Neprehliadni
Ako Zem príde o kyslík?
Autori štúdie odhadujú, že strata kyslíka bude ovplyvnená postupným úbytkom atmosférického CO2 a globálnym otepľovaním. Ak sa tieto predpoklady vyplnia, život by mohol skončiť do 2-miliárd rokov. S rastúcimi teplotami a nedostatkom oxidu uhličitého nebudú mať rastliny vhodné podmienky na vytváranie kyslíku cez fotosyntézu.
Rovnako môžeme predpokladať, že v určitom momente hladiny kyslíku v atmosfére prudšie poklesnú. Tento zlomový bod by mal nastať práve o miliardu rokov.
Lenže ako sa s tým vysporiadať? Autori štúdie na túto otázku zatiaľ nedokážu priniesť uspokojivú odpoveď. Vedci neustále hľadajú nové planéty, ktoré by sa podobali na tú našu a mali vhodné podmienky pre život, ako ho poznáme. Aj keby sme takúto planétu objavili, dostať sa ku nej v rozumnom čase je zatiaľ nemožné. Najbližšia hviezda sa od nás nachádza približne 4-svetelné roky, čo znamená, že by sme ku nej cestovali 4 roky, ak by sme dokázali letieť tak rýchlo, ako svetlo. Konvenčné rakety ale letia oveľa pomalšie.
Astronómovia ale môžu objaviť svet, ktorý si mohol prejsť podobnou situáciou, akej čelí o miliardu rokov aj naša Zemi. Výskumnom tejto planéty sa môžeme dozvedieť, ako deoxidačná udalosť môže prebiehať a či sa z nej v budúcnosti planéta dokáže pozviechať. Rovnako by sme ale mohli objaviť aj poznatky o tom, či môžeme nejakým spôsobom predísť strate kyslíka na Zemi.
Výskumníci prinášajú dôležitú štúdiu, no je nutné povedať, že ich výskum slúži skôr ako včasné varovanie pred možnými problémami, nie ako niečo, čo je vytesané do kameňa. Napriek tomu je lepšie objaviť potenciálne problémy v predstihu, ako byť týmito problémami prekvapení v najhoršom možnom čase. Výskumníci pokračujú vo svojej práci a v budúcnosti sa pokúsia priniesť ešte presnejšie odhady o tom, kedy by naša planéta mohla prísť o kyslík.
Komentáre