To, čo sa deje na povrchu planéty výrazne ovplyvňuje jej vnútro: Stopy života vedci objavili aj hlboko v zemskom plášti
Vedci tieto zmeny datujú 540-miliónov rokov do minulosti, keď na planéte prebiehali dôležité zmeny.
Vývoj života na Zemi nezmenil len povrch našej planéty, ale aj vrstvy hlboko pod ním. Proces, ktorý sa začal pred približne 540-miliónmi rokov zanechal svoje stopy v nižších častiach zemského plášťa vedcom z technologického inštitútu ETH sa ich podarilo objaviť, informuje portál Phys.
Všetko čo sa odohráva v hlbinách Zeme ovplyvňuje to, čo sa deje na povrchu. Vulkanická činnosť prináša do atmosféry rôzne plyny a tie ovplyvňujú biologické, geologické a chemické cykly našej planéty. Funguje to ale aj opačne. To, čo sa udeje na povrchu planéty dokáže zmeniť jej interiér a to aj do veľkých hĺbok. V tomto prípade to ale nie je až tak očividné, ako v prípade prvej situácie.
Výskumníci z inštitútu ETH skúmali vzácny druh vulkanických hornín, ktoré sa nazývajú kimberlity. Vedci skúmali zloženie týchto hornín naprieč niekoľkými epochami našej planéty. Keďže sa vyskytujú v najnižších regiónoch zemského plášťa, vedcom prezradili, čo sa môže hlboko pod povrchom planéty diať. Výskum dokázal, že zloženie mladšie kimberlity, ktoré sa datovali približne 250-miliónov rokov do minulosti, sa výrazne odlišujú od starších kimberlitov. V prípade mladších vzoriek sa objavili izotopy uhlíka, ktoré by sa nemali v horninách zo zemského plášťa nachádzať.
Vedci tento nezvyčajný nález pripisujú kambrickej explózií, ktorá sa odohrala pred približne 540-miliónmi rokov. Bolo to prelomové obdobie, ktoré z geologického hľadiska netrvalo dlho, no počas neho vznikla väčšina živočíšnych druhov.
„Kambrická explózia bol enormný nárast počtu životných foriem na Zemi. Nielenže tento dej zmenil kompozíciu našich oceánov, ale na základe výraznej zmeny povrchu planéty sa začalo meniť aj jej vnútro,“ vysvetľuje Andrea Giuliani z inštitútu ETH.
Aj malé množstvo vyvolá výrazné zmeny
Na dne oceánov sa nachádzajú depozity materiálu, ktorý vznikol z pozostatkov mŕtvych morských živočíchov. Tieto depozity sa môžu dostať do zemského plášťa cez tektonické platne. V sedimentoch sa nachádza aj uhlík, ktorý si prostredníctvom tohto procesu nájde cestu do zemského plášťa. Následne sa miešajú s materiálom plášťa a o 300-miliónov rokov opäť vyjdú na povrch.
Neprehliadnite
Vedcov prekvapuje aký môžu mať sedimenty dopad na zloženie našej planéty. Do útrob Zeme sa totiž dostáva len malé množstvo. Okrem uhlíka analyzovali vedci aj prvky stroncia a hafnia. V oboch prípadoch sa ukázalo, že ide o podobný proces, ako v prípade uhlíku. Vedci teda mohli vďaka tomu potvrdiť, že sa uhlík do zemského plášťa nedostal iným spôsobom.
Vedci vo svojej práci aj naďalej pokračujú a pokúšajú sa hľadať ďalšie spôsoby, ako môže život na povrchu planéty ovplyvniť to, čo sa deje v jej hlbinách. S vývojom živých organizmov boli ovplyvnené aj prvky fosforu a zinku, ktoré by mohli ukrývať ďalšie stopy.
Komentáre