Tie najsilnejšie sopečné erupcie v histórii sa takmer určite zopakujú, tvrdia vedci: Nevedia ale či za 100 alebo za 1000 rokov
Nedávna práca vedcov z University of Copenhagen sa pozrela na tie najsilnejšie sopečné erupcie za posledných 60-tisíc rokov.
Dnes je naša planéta relatívne pokojná, no nebolo tomu vždy tak. Hoci sme my ľudia neprežili tie najničivejšie sopečné erupcie, aké sa v histórii planéty udiali. Hoci sa v roku 2010 objavila erupcia sopky Eyjafjellajökull, ktorá paralyzovala leteckú dopravu, posledných 2,5-tisíc rokov sme nezaznamenali žiadnu naozaj ničivú sopečnú erupciu.
Vedci z University of Copenhagen ale objavili na Antarktíde a v Grónsku stopy sopečných erupcií, ktoré by „schovali do vrecka“ akýkoľvek katastrofický film. Tím objavil 85 prípadov, kedy sa v minulosti objavili obrovské globálne erupcie. 69 prípadov bolo dokonca silnejších ako erupcia sopky Mount Tambora odohrávajúca sa v roku 1815. Táto erupcia je najsilnejšou sopečnou činnosťou v zaznamenanej ľudskej histórii.
Erupcia sopky Mount Tambora do ovzdušia vyniesla toľko prachu a dymu, že zatienila Slnko a vyvolala niekoľkoročné ochladzovanie. Spôsobila taktiež tsunami, sucho, hladomor a smrť 80-tisíc ľudí.
„Ak chceme rekonštruovať dávne vulkanické erupcie, analýza ľadových vzoriek je najlepšou možnosťou. Keď nastane veľká sopečná erupcia, do atmosféry je vylúčené množstvo kyseliny sírovej, ktorá sa následne rozšíri po celom svete. Veľkosť určitej sopečnej erupcie vieme odhadnúť podľa množstva kyseliny sírovej, ktorá dopadla na povrch,“ vysvetľuje vedec Anders Svensson.
Lepšie klimatické modely
Vo svojej predchádzajúcej práci vytvoril tím vedcov časovú os podľa vrstiev ľadu. Na základe toho dokázali popísať kedy sa kyselina sírová dostala na póly našej planéty, do regiónov Grónska a Antarktídy. Vďaka časovej osi dokázali popísať, kedy sa udiali významné sopečné erupcie za posledných 60-tisíc rokov.
„Obrovské erupcie sú pomerne vzácne. Potrebujeme preto dlhú časovú os, aby sme dokázali povedať, kedy sa vyskytli,“ vysvetľuje Svensson.
Výsledky ich štúdie poukazujú na to, že počas posledných 60-tisíc rokov sa odohrali tri erupcie spadajúce do tej najvyššej možnej kategórie – erupcie typu VEI-8. Vedci sú presvedčení, že podobné sopečné erupcie vzniknú aj v budúcnosti, no je nemožné určiť či za sto, alebo za tisíc rokov.
Neprehliadnite
Mimoriadne silné sopečné erupcie dokážu ovplyvniť klímu na celom svete. Pravidlom v minulosti bolo, že po nich nasledovalo niekedy až dekádu dlhé obdobie ochladzovania. Práve kvôli globálnym dopadom silných erupcií je dôležité zmapovať ich históriu a na základe toho predpovedať, čo by sa mohlo stať v budúcnosti.
Vzorky ľadu v sebe ukrývajú informácie o teplotách pred a po významných sopečných erupciách. Vedci preto pomocou nich dokážu zistiť dopad erupcií na našu planétu. Prostredníctvom nich taktiež zisťujú, aká je naša planéta citlivá na klimatické zmeny a do budúcna by mohli tieto zmeny aj predpovedať.
Autori novej práce na záver dodávajú, že súčasné klimatické modely nemajú pevnú predstavu o citlivosti nášho podnebia. To znamená, že nedokážu predpovedať to, čo sa stane ak sa v atmosfére zdvojnásobia hodnoty oxidu uhličitého. Študovanie dávnych erupcií by nám dokázalo poskytnúť lepšiu predstavu.
Komentáre