Tie najcennejšie poznatky, aké ľudstvo vytvorilo, chce projekt Lonestar držať mimo Zeme: U nás nie sú v bezpečí!
Na prvý pohľad bláznivý nápad sa dostal do pohybu rýchlo. V priebehu necelého mesiaca získali dve misie.
V Nórsku sa nachádza trezor, v ktorom nenájdete peniaze a ani cennosti. Špicberské globálne úložisko semien je zariadenie, v ktorom sa nachádzajú semená rastlín z celého sveta a slúži ako poistka v prípade vojny alebo prírodnej pohromy, píše portál IFL Science.
Hoci tento systém nie je dokonalý, ide o myšlienku, ktorú sa rozhodol aplikovať aj projekt Lonestar, čo je ďalší ambiciózny projekt, ktorý chce uschovať všetky poznatky ľudstva ďaleko od prírodných živlov alebo konfliktov – v lávových tuneloch na Mesiaci.
„Je pre mňa nepochopiteľné, že všetky najcennejšie poznatky a dáta schovávame na Zemi, kde si navzájom odpaľujeme bomby a pálime veci,“ priznáva zakladateľ projektu Lonestar, Christopher Stott.
Podľa zakladateľa projektu sú dáta najcennejšou komoditou, akú ľudstvo vytvorilo. Sme na nich závislí prakticky v každom smere. Mesiac, čo je náš prirodzený satelit, poskytuje pre tie najcitlivejšie informácie ideálne útočisko. Hoci sa to môže zdať ako mimoriadne bláznivý nápad, tímu za projektom sa podarilo túto myšlienku rozbehnúť. Projekt Lonestar oznámili v apríli a už majú zmluvy na prvé dve misie, ktoré vytvoria úplne prvé datacentrum mimo našej planéty.
Plán v pohybe
Tím si rezervoval miesto na misii IM-1, ktorú organizuje súkromná spoločnosť Intuitive Machines. V rámci tejto misie pristane na povrch Mesiaca pristávací modul, v ktorom bude uložená malá vzorka dát. Pristávací modul zotrvá na povrchu približne dva týždne. Následne misia IM-2 poletí k pólu Mesiaca, kde sa uskutoční test nahrávania a sťahovania dát. Datacentrum na povrchu Mesiaca musí dokázať komunikovať so Zemou, aby mohlo ľudstvo v budúcnosti do databázy pridať dáta, ktoré sa nesmú stratiť alebo zničiť.
„Čo sa stane, ak necháme naše najcennejšie poznatky na Zemi? Špicberský trezor už raz zaplavilo dôsledkom globálneho otepľovania a stať sa to môže aj inde. Nehovoriac o tom, že tieto trezory možno poškodiť aj inak, napríklad kyberútokom alebo dôsledkom vojny,“ ,vysvetľuje Stott.
Projekt Lonestar nie je prvým, ktorý s myšlienkou ukladania informácií na Mesiac prišiel. Predchádzajúce projekty ale narazili na množstvo problémov, ktorým bude čeliť aj Lonestar. Mesiac nie je chránený pred kozmickou radiáciou tak, ako naša planéta a teploty môžu kolísať od 106 °C do -183 °C. Nehovoriac o tom, že v prípade poškodenia techniky je takmer nemožné poslať na Mesiac technickú podporu. Lávové tunely môžu byť riešením aspoň na časť problémov. Ponúkajú stabilnejšiu teplotu než na povrchu a aspoň sčasti chránia pred kozmickou radiáciou.
Neprehliadnite
Na Mesiac sa už čoskoro chystá aj americká NASA vo svojom programe Artemis. Jedným z dlhodobých cieľov je založenie trvalej základne na povrchu Mesiaca. V tomto ohľade aj NASA plánuje konštrukciu datacentier, no tie sú v prípade misie nutnosťou a nie bláznivým nápadom. Bude zaujímavé sledovať vývoj projektu Lonestar, obzvlášť keď už dali svoj nápad do pohybu.
Komentáre