Tichý zabijak: COVID-19 sa môže prejaviť aj po rokoch. Spúšťa podobné procesy ako Parkinsonova choroba!
Dobrou správou je, že nová štúdia ponúka aj možné riešenie problému.
COVID-19 môže mať ešte vážnejšie dôsledky, než sa spočiatku predpokladalo. Nový výskum z University of Queensland dokazuje, že ochorenie vyvoláva rovnakú zápalovú reakciu v mozgu ako Parkinsonova choroba.
Autori štúdie vysvetľujú, že nové zistenia odhaľujú potenciálne riziko do budúcna pre pacientov, ktorí si covidom prešli. Zároveň sa však objavujú aj náznaky možnej liečby. Dlhodobé dôsledky ochorenia skúmali na mikroglii mozgových imunitných bunkách. Tie hrajú úlohu nielen pri Parkinsonovej, ale aj Alzheimerovej chorobe. V rámci novej štúdie vedci vytvorili imunitné bunky v laboratóriu a následne ich infikovali vírusom SARS-CoV-2.
„Podarilo sa nám zistiť, že sa imunitné bunky mozgu „nahnevali“. Inými slovami povedané, aktivovali sa rovnaké cesty ako v prípade Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby,“ vysvetľuje profesor Trent Woodruff, vedúci nového výskumu.
Po aktivovaní imunitných buniek sa objavila chronická a systematická reakcia, ktorá zabíjala mozgové neuróny. Vedci ju označili ako „tichého zabijaka“, pretože si postihnutý človek všimne symptómy až o niekoľko rokov. Autori vysvetľujú, že možno preto sú ľudia, ktorí si covidom prešli náchylnejší na neurodegeneratívne ochorenia.
Na naštartovanie stačil len proteín vírusu SARS-CoV-2. Ak sa v mozgu nachádzajú proteíny spojené s Parkinsonom, proces sa urýchli.
„Ak už niekto má predispozíciu na Parkinsonovu chorobu, potom je covid benzínom, ktorý prilejeme do ohňa,“ tvrdí profesor Woodruff.
Podľa neho rovnaká situácia nastáva aj pri Alzheimerovej chorobe, či inej forme demencie.
Neprehliadnite
Podľa inej štúdie sú najohrozenejšou skupinou ľudia vo veku 65 rokov a viac. Ak prekonali covid, majú od 50 do 80% vyššiu šancu na to, že sa im do roka prejaví Alzheimerova choroba. Starší ľudia majú riziko o niečo vyššie. Ak ste však nositeľmi ochrannejšej verzie génu OAS1, môžete mať lepšiu imunitnú reakciu na ochorenie COVID-19 ako ľudia, ktorí túto verziu génu nemajú. Prenylovaná verzia OAS1 totiž dokáže lepšie reagovať na vírus a spustiť v organizme poplach.
Možný liek
Ako už bolo spomenuté, štúdia neobjavila len problém, ale aj riešenie. Keď imunitným bunkám podali liek vyvinutý priamo na univerzite, podarilo sa im zastaviť zápalovú reakciu. Liek sa momentálne nachádza v klinickom testovaní.
Liek zastavil zápal v dvoch prípadoch. Prvým boli laboratórne myši infikované covidom, v druhom prípade išlo o ľudské mozgové imunitné bunky. Autori štúdie sa domnievajú, že môže ísť o spôsob, ako v budúcnosti bojovať s neurodegeneratívnymi ochoreniami.
„Znepokojilo nás vidieť, ako COVID-19 a demencia vplývajú na náš mozog podobným spôsobom. Zároveň sme ale radi, že už existuje možný liek, ktorý ukázal počas experimentov prísľub,“ hovorí Woodruff.
Vyžadujú sa ešte ďalšie výskumy, no vedci môžu mať v ruke zbraň schopnú poraziť vírus s dlhodobými zdravotnými následkami.
Komentáre