SpravodajstvoVeda a výskum

Teória strún je nepochopenou, no stále užitočnou teóriou o fungovaní vesmíru

Na čom presne sa táto teória zakladá?

Teória strún je známa, kontroverzná, no častokrát nepochopená teória, ktorá vysvetľuje, ako funguje všetko v našom vesmíre. To, ako sme na ňu prišli a či je vôbec správna približuje YouTube kanál Kurzgesagt – In a Nutshell.

Aby sme pochopili to, čo sa okolo nás deje, pozeráme sa na veci zblízka. Všetko sa skladá z molekulárnych štruktúr, ktoré sú tvorené ešte menšími vecami, atómami. Dlho sme si mysleli, že atómy sú najmenšou vrstvou, dokým sme nenabúrali dva atómy do seba a nezistili, že aj tie sa skladajú z ešte menších vecí, ktoré už nevieme ďalej rozložiť. Tie sa nazývajú elementárne častice.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Problémom je, že tieto elementárne častice sú príliš malé na to, aby sme ich dokázali vidieť. Na to, aby sme mohli niečo vidieť sa musí svetlo od daného objektu odraziť do našich očí. Mozog následne informáciu spracuje a vytvorí obraz. Elementárne častice sú však tak malé, že elektromagnetické vlny, pomocou ktorých vidíme sú príliš veľké na to, aby sa ich dotkli. Svetlo teda cez ne prechádza.

Môžeme vytvoriť vlny, ktoré majú menšiu vlnovú dĺžku, lenže to vytvára ďalší problém. Kratšie vlny znamenajú viac energie a keď tieto vlny prejdú časticou, zmenia ju. Inými slovami, ak sa pozrieme na časticu, zmeníme ju a preto ju nemôžeme presne zmerať. Ide o fenomén, ktorý sa nazýva Heisenbergov princíp neurčitosti a je základom pre celú kvantovú fyziku.

Nesúlad dvoch teórií

Nikto totiž nevie, ako častice naozaj vyzerajú. Pri najlepších pozorovaniach dokážeme vidieť rozmazaný obraz, ktorý nám ukazuje sféru vplyvu častice, no nie časticu samotnú. Aby mohli vedci lepšie skúmať dané častice, určili si, že častica je bod v priestore. Každý elektrón je teda bod v priestore, ktorý má istý elektrický náboj a istú hmotnosť. Jeden elektrón nemožno rozoznať od druhého a vďaka tomu mohli vedci vypočítať všetky jeho interakcie. Táto metóda sa nazýva teória kvantového poľa.

Problémom je gravitácia. Ak by sa snažili vedci pridať gravitáciu do tohto modelu, všetky výpočty by sa rozpadli. Preto sa vedci snažia prísť na jednotnú teóriu, ktorá by dokázala spojiť kvantovú mechaniku, vedu o malých časticiach a Einsteinovu teóriu relativity, ktorá popisuje fungovanie vesmíru vo veľkom merítku.

Tak sa zrodila teória strún. Z jedného bodu, ktorý reprezentoval elektrón sa stala línia, alebo inak aj struna. Táto teória je elegantná v tom, že popisuje fungovanie elementárnych častíc ako rozdielne vibrácie strún. Čo je však fascinujúcejšie, táto teória v sebe zahŕňala aj gravitáciu. Preto sa o teórii strún začalo takmer okamžite hovoriť ako o teórii všetkého. Má to však niekoľko problémov.

Teória strún nefunguje dobre, ak sa použije v našom štvordimenzionálnom priestore (pozn. redakcie: čas ako štvrtá dimenzia). Na to, aby táto teória fungovala je totiž potrebných až 10 dimenzií. Vedci sa preto rozhodli pracovať s modelmi 10 dimenzionálneho vesmíru a nakoniec sa zbavili prebytočných šiestich. Doteraz sa však nikomu nepodarilo vytvoriť funkčný model a zatiaľ sa neobjavili ani žiadne dôkazy, ktoré by teóriu strún potvrdzovali. Napriek tomu je táto teória stále užitočná, aspoň v niektorých prípadoch. Nie je to síce sľubovaná teória všetkého, ale jedného dňa by mohla vedcov posunúť tým správnym smerom.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close