SpravodajstvoVeda a výskum

Temná hmota v jadrách exoplanét? Nová štúdia navrhuje, kde by sme ju mali hľadať

Práca dvojice vedcov má ale jeden háčik.

Temná hmota tvorí až 85% všetkej hmoty vo vesmíre. Okrem toho vedci nevedia, čo túto hmotu vytvára, ako vyzerá a ako ju môžu odhaliť. Jediné čo vedia je, že svojou gravitáciou ovplyvňuje ostatné objekty vo vesmíre.

Existuje množstvo teórií, ktoré sa ju snažia vysvetliť. Najnovšia z nich tvrdí, že temná hmota môže zvyšovať teplotu planét mimo našej Slnečnej sústavy, píše portál Science. S novou teóriou prišla dvojica fyzikov. Tvrdia, že vesmírne teleskopy, ktoré prídu už čoskoro, by mohli tento jav odhaliť. Vedci by tak mohli získať lepší pohľad o tom, ako je záhadná temná hmota distribuovaná naprieč Mliečnou dráhou.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Vo vede málokedy prídeme na úplne nový nápad. Myslím si, že je super, keď vidíme teórie, ktoré sa prelínajú s temnou hmotou a exoplanétami,“ tvrdí planetárna vedkyňa Sara Seager, ktorá na novej štúdii nepracovala.

Už celé desaťročia sa vedci domnievali, že temná hmota musí obkolesovať každú galaxiu. Gravitačná sila temnej hmoty je nutná preto, aby hviezdy v rýchlo rotujúcich galaxiách neodleteli do vesmíru. Zároveň je možné, že temná hmota môže byť zložená z nejakej elementárnej častice, ktorá existovala od čias veľkého tresku. Lenže všetky pokusy zistiť, o akú časticu by mohlo ísť, nepriniesli žiadne pokusy.

Pátranie po záhadnej temnej hmote

Niektorí astrofyzici pátrajú po nepriamych známkach temnej hmoty. Teórie tvrdia, že keď sa stretne pár častíc (pozn. redakcie: častica a antičastica), tie by sa mali navzájom odstrániť. Príkladom tohto javu môže byť záhadná žiara v jadre našej galaxie, ktorú vedci môžu pozorovať. Práve v jadre galaxie by sa mala temná hmota nachádzať v najväčšom množstve. Vedci ale nevedia, či žiaru spôsobuje temná hmota, alebo neutrónové hviezdy.

Nová štúdia ale navrhuje, aby sme využili exoplanéty na odhalenie temnej hmoty. Podľa nej môžu exoplanéty svojou gravitáciou pritiahnuť temnú hmotu a tá sa usadí v ich jadrách. V útrobách planéty sa môžu normálne častice a antičastice navzájom ničiť, čo vyprodukuje teplo. Toto teplo môže zvýšiť teplotu konkrétnej planéty.

Aby sme mohli pozorovať zahrievanie exoplanéty, musí ísť o relatívne chladnú planétu. Štúdia tvrdí, že ideálna planéta by mala byť niekoľko miliárd rokov stará a mala by obiehať vo veľkej vzdialenosti od svojej hviezdy. Ideálnou planétou by bola takzvaná túlavá planéta. Ide o planétu, ktorá sa pohybuje vesmírom úplne sama, bez hviezdy, okolo ktorej by obiehala.

Temná hmota by dokázala zahriať planéty, 14-krát masívnejšie ako Jupiter. Ak by sa vedcom podarilo nájsť exrémne chladnú exoplanétu, ktorej teploty neobvykle rastú, čím bližšie sa približujú k stredu, mohlo by ísť o výrazný posun v pátraní po temnej hmote.

Problém je, že aj keby sa vedcom podarilo objaviť planétu, ktorú zahrieva temná hmota, o záhadnej hmote by sme sa nedozvedeli nič. Signál by nepriniesol informácie o hmotnosti častíc temnej hmoty, ani o jej iných vlastnostiach.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close