SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Temná hmota uväznená v magnetickom poli Jupitera? Ambiciózna štúdia vysvetľuje, ako vyriešiť najväčšiu záhadu vesmíru

Vedci z Brown University vo svojej práci popísali plán, ako odhaliť stopy temnej hmoty. Čo bude ďalej?

Vedci z Brown University vo svojom novom výskume prinášajú fascinujúci spôsob, ako by sme sa mohli dostať na stopu jednej z najväčších záhad vesmíru – temnej hmote.

Dobrou správou je, že si nový výskum nevyžaduje stavbu pokročilých vesmírnych rakiet ani prístrojov. Vedci navrhujú pozrieť sa do širokého datasetu misií, ktoré navštívili Jupiter, najväčšiu planétu našej sústavy, informuje Universe Today. Tieto misie sú ideálne práve preto, že počas svojho výskumu získali naozaj obrovské množstvo rozličných dát. Najvýraznejšími misiami boli v tomto smere misie Juno a Galileo.

Temná hmota je prakticky neviditeľná. Nereaguje z hmotou a ani s ničím iným, jediný dôkaz o jej existencii je gravitácia, ktorou temná hmota vplýva na objekty. Vedci sa už niekoľko rokov pokúšajú záhadu temnej hmoty vyriešiť, no zatiaľ bez úspechu.

„Temná hmota sa vo veľkom merítku správa ako chladný, neinteraktívny prach, no to ako sa prejavuje na menších škálach zatiaľ ostáva záhadou. Je to niečo úplne nové, odlišné od bežnej baryónovej hmoty,“ vysvetľuje doktor Lingfeng Li, vedúci novej štúdie.

Skúmanie Jupitera

Vo svojej práci prináša spôsob, ako by mohli elektróny uväznené v magnetickom poli plynného obra a jeho radiačných pásoch, pomôcť preskúmať temnú hmotu a takzvaného temného mediátora. Ide o zatiaľ neznámy fenomén, ktorý prepája „temný sektor“ s viditeľným svetom. V štúdii autori popísali tri situácie pre uväznené elektróny, ktoré môžu byť plne uväznené, kvázi uväznené a neuväznené. Dáta z misií Juno a Galileo naznačujú, že elektróny môžu byť buď plne alebo kvázi uväznené v najvnútornejších radiačných pásoch Jupitera. To prispieva ku vzniku elektrónovým tokom.

Vedci sa pokúsili zistiť, či z dát misií nenájdu náznaky novej fyziky, ktorá ich dostane za tradičný model časticovej fyziky. Jupiter je v tomto prípade kľúčovou planétou, pretože autori štúdie nepredpokladajú, že by sa ich výskum dal urobiť pomocou dát z iných planét.

„Jupiter je oveľa ťažší ako napríklad Saturn. Jeho úniková rýchlosť je približne dvakrát väčšia ako v prípade Saturnu. Jupiter má teda väčší potenciál zachytiť temnú hmotu. Iné planéty sú príliš malé. Slnko je ďalším zaujímavým cieľom, no má komplikované magnetické pole,“ vysvetľuje Li.

Hoci vedci vo svojej práci uvádzajú spôsob, ako temnú hmotu odhaliť, sami ešte presne nevedia ako ďalej postupovať. Navrhujú však ďalším misiám k Jupiteru, aby uvažovali nad obšírnejšími experimentmi časticovej fyziky. Podľa výskumu je meranie elektrónových tokov mimoriadne dôležité k odhaleniu záhady temnej hmoty.

Temnú hmotu študujú vedecké tímy po celom svete no zatiaľ nevieme povedať, kedy nastane v tejto záhade výrazný prelom. Aj napriek mnohým výskumom vedci nedokážu povedať, čo temnú hmotu tvorí.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close