Vesmír

Teleskopu Jamesa Webba sa nepodarilo vyvrátiť Teóriu veľkého tresku, hoci sa zdalo, že sa mu to podarí

Teória veľkého tresku je stále nepriestrelnou, hoci sa na krátko zdalo, že pozorovania teleskopu Jamesa Webba ju vyvrátili.

James Webb Space Telescope (JWST) je aktuálne najvýkonnejším vesmírnym teleskopom, akým disponujeme. Do vesmíru sa dostal ku koncu roka 2021 pričom prvé snímky z hlbokého vesmíru priniesol neskôr v prvej polovici minulého roka. S väčším zrkadlom ako Hubbleov teleskop a schopnosťou pozorovať hlboko do infračerveného spektra, JWST nám poskytuje detailný pohľad na obdobie vesmíru, keď sa galaxie začínali formovať. Mnoho astronómov verilo, že teleskopu sa v nedávnej minulosti podarilo vyvrátiť teóriu Veľkého tresku. No nedávna štúdia však ukázala, že Veľký tresk je stále platný, informuje universetoday.com.

Štandardným modelom kozmológie Veľkého tresku je Lambda-CDM (LCDM) model, ktorý kombinuje dva teoretické koncepty – Lambda (Λ) a chladnej tmavej hmoty (CDM). Lambda predstavuje temnú energiu, ktorá by mala byť zodpovedná za urýchľujúce sa rozpínanie vesmíru, zatiaľ čo CDM predstavuje druh temnej hmoty, ktorá neemituje, ani neabsorbuje svetlo a prejavuje sa len gravitačne. Je to model, ktorý je doteraz najviac podporovaný pozorovacími dôkazmi.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Tento koncept predpokladá, že vesmír je homogénny a izotropický, t.j. že v každom smere vyzerá rovnako a jeho vlastnosti sú rovnaké v celej viditeľnej časti vesmíru.

Pokus o vyvrátenie teórie Veľkého tresku vyzeral sľubne, no…

Počiatočné dáta z JWST sa zdali týmto predpovediam protirečiť. LCDM model predpovedá, že rané galaxie, by mali byť pomerne malé a neusporiadané, pričom by sa vďaka zrážkam mali vytvárať väčšie galaxie, ktoré dnes vidíme. Zdalo sa, že počiatočné údaje z JWST sú v rozpore s touto predpoveďou.

Konkrétne dve prieskumy, JWST Advanced Deep Extragalactic Survey (JADES) a Cosmic Evolution Early Release Science Survey (SEERS), našli niekoľko galaxií s červenými posuvmi väčšími ako 10. Ide o jav, kedy sa svetlo posunie do dlhších vĺn, t.j. k nižším frekvenciám a energiám, čo spôsobuje zmenšenie jeho jasu. Tento jav je spôsobený rozpínaním vesmíru a gravitačným vplyvom na svetlo. Tieto galaxie patria k najvzdialenejším galaxiám, ktoré kedy boli pozorované. Sú tak ďaleko, že ich vidíme v čase, keď bol vesmír starý okolo 500 miliónov rokov. Tieto galaxie nie sú len väčšie a vyspelejšie, ako sme očakávali, ale majú aj vysokú mieru tvorby hviezd.

To je miesto, kde sa do debaty zapojili kritici Veľkého tresku. Argumentujú, že galaxie sú príliš vyspelé a príliš aktívne na to, aby vznikli menej ako pol miliardy rokov po Veľkom tresku, takže teória musí byť nesprávna.

Pôvodné simulácie neboli dostatočné

Avšak tieto zistenia nespochybňujú Veľký tresk, ale ukazujú, že počiatočné simulácie skorého vesmíru sú veľmi zložité. Kľúčom k simuláciám kozmológie je schopnosť modelovať ju veľmi podrobne. Samozrejme, nemôžeme si všetko simulovať, preto sa modely zameriavajú na určité škály, ako napríklad určitú počiatočnú veľkosť galaxií. Čím podrobnejšia je simulácia, tým presnejšia môže byť, ale zároveň potrebujete viac výpočtového výkonu na jej spustenie.

Táto nedávna štúdia sa pozrela na vysoko simulácie nazvané Renaissance, ktoré sa spúšťajú na superpočítači Blue Waters Sustained Petascale Computing na Univerzite v Illinois. Simulácie Renaissance môžu modelovať galaxie v skorom vesmíre s hmotnosťami od 10 000 až po desiatky miliónov hmotností Slnka. Je to jedna z najpodrobnejších simulácií, ktoré sú momentálne k dispozícii.

Tím sa pozrel na šesť galaxií z prieskumov JADES a SEERS, ktoré mali červené posuvy > 10 a mali dobre zmerané množstvo tvorby hviezd. Keď porovnali tieto galaxie s rozsahom galaxií vytvorených v simuláciách Renaissance, zistili, že existuje silná zhoda. Znamená to, že pozorovania JWST podporujú model Veľkého tresku Lambda-CDM.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Zobraziť komentáre
Close
Close