Teleskop Jamesa Webba opäť prekvapuje: Popri najhlbšom zábere vesmíru nenápadne odfotil aj Jupiter
Zábery najväčšej planéty sústavy sa potajomky objavili v správe hodnotiacej výkon teleskopu.
Prvé zábery z Teleskopu Jamesa Webba zverejnila americká NASA pred niekoľkými dňami a prostredníctvom nich sme mohli vidieť päticu galaxií na kolíznom kurze, hviezdu schovanú v nádhernom oblaku plynu, no pozreli sme sa aj na najhlbší záber vesmíru, aký ľudstvo doteraz vytvorilo.
Pri všetkých týchto prelomových fotografiách nie je vôbec prekvapením, že nám uniklo niečo, čo sa nachádza oveľa bližšie, a to priamo v našej sústave. Nie je to však úplne naša chyba, pretože aj vesmírne agentúry túto fotografiu publikovali nenápadne. Čo sa na nej nachádza? Ide o záber najväčšej planéty Slnečnej sústavy – Jupitera. Sú to testovacie zábery, ktoré vedci uverejnili v správe približujúcej výkon teleskopu.
Na zábere možno vidieť nielen Jupiter, ale aj jeho mesiace Thebe, Europu a Metis. Výraznou je aj veľká červená škvrna, masívna búrka prebiehajúca už niekoľko stoviek rokov. Teleskop Jamesa Webba zachytil planétu v infračervenom spektre prostredníctvom kamery NIRCam (pozn. redakcie: Near Infrared Camera). Planétu a jej mesiace zachytil v dvoch odlišných vlnových dĺžkach.
Objekty v našej sústave
Vesmírny teleskop Jamesa Webba odfotil Jupiter v rámci testu, aby sa zistilo či dokáže sledovať rýchlo sa pohybujúce objekty v sústave. Teleskop zachytil deväť objektov, pričom Jupiter bol z nich najpomalší. Vedci zároveň chceli zistiť, či by teleskop dokázal zachytiť mesiace okolo planét, ktoré sú tak jasné ako Jupiter.
Ako možno z publikovaných fotografií vyčítať, testy prebehli úspešne. Znamená to, že teleskop bude môcť študovať aj kométy alebo asteroidy v blízkosti Zeme.
Neprehliadnite
„Pozorovanie jasných planét, jej prstenca a mesiacov je náročná úloha, najmä kvôli rozptýlenému svetlu, ktoré môže negatívne ovplyvniť vedecké prístroje,“ píše sa v správe.
V správe sa však píše, že Vesmírny teleskop Jamesa Webba pracuje oveľa lepšie, než sa očakávalo. Príprava na misiu, ktorá trvala šesť mesiacov, dokázala, že teleskop je plne pripravený dosiahnuť objavy, pre ktoré bol vytvorený. Vedeckou úlohou teleskopu je nahliadnuť do samotných počiatkov vesmíru a pochopiť vznik a vývoj prvých galaxií, hviezd a planét.
Popri tom sa teleskop zameria aj na analýzu atmosfér vzdialených planét. Ako prvú preskúmal teleskop planétu WASP-96b, plynného obra, obiehajúceho okolo hviezdy, podobnej Slnku. Analýza atmosféry ukázala stopu vody spolu s oblakmi a oparom. Teleskop však preskúma aj pevné planéty, ktoré by sa svojou kompozíciou mohli podobať na Zem. Astronómovia dúfajú že sa im podarí objaviť svet s vhodnými podmienkami pre život.
Vedci veria, že s pomocou teleskopu sa im podarí odhaliť aj záhady temnej hmoty a temnej energie, ktoré zodpovedajú za zrýchľujúcu sa vesmírnu expanziu. V tomto smere priniesol prelomové poznatky už Hubblov vesmírny ďalekohľad – predchodca Teleskopu Jamesa Webba. Webb je približne stokrát výkonnejší, čiže potenciál pre nové a fascinujúce objavy je skutočne obrovský.
Komentáre