Táto planéta má podobné vrstvy atmosféry ako naša Zem: Žiť by ste na nej ale nechceli
WASP-189b môže mať vrstvenú atmosféru rovnako ako Zem, no tam podobnosti končia. Ide o jednu z najextrémnejších planét.
Astronómovia analyzovali jednu exoplanétu a zistili, že jej atmosféra má podobné vrstvy ako naša Zem. Problém je v tom, že by ste si dvakrát rozmysleli, či chcete na takejto planéte žiť, alebo nie. Tou exoplanétou je totiž WASP-189b a radí sa medzi tie najextrémnejšie exoplanéty, aké poznáme, píše portál IFL Science.
Vrstvy atmosféry sú tým pádom jedinou podobnosťou s našou planétou. WASP-189b je dvakrát väčšia ako Jupiter a teploty na nej sa počítajú v tisícoch stupňov Celzia. Príčinou tak vysokých teplôt je jej poloha voči hviezde, okolo ktorej obieha. Jeden rok na exoplanéte trvá len 2.7 dní a nachádza sa pri svojej hviezde 20-krát bližšie, než Zem k Slnku.
Poloha planéty WASP-189b je zároveň dôvodom, prečo sú astronómovia schopní analyzovať jej atmosféru do najmenších detailov. Doteraz sa im podarilo objaviť v atmosfére tejto exoplanéty stopy železa, chrómu, vanádu, horčíku, ale aj oxidu titaničitého.
„Analyzovali sme svetlo, ktoré prešlo cez atmosféru exoplanéty. Plyny v atmosfére pohltia určitú časť svetla a zanechajú po sebe charakteristickú stopu,“ vysvetľuje autorka štúdie, publikovanej v Nature Astronomy, Bibiana Prinoth.
WASP-189b nie je jedinou exoplanétou, ktorá vykazuje stopy oxidu titaničitého. Vedci z European Southern Observatory objavili podpis tejto látky aj pri planétach WASP-19b, alebo WASP-121b.
Niečo ako ozónová vrstva
Prítomnosť oxidu titaničitého je dobrou správou, pretože sa spája s podobnými vrstvami, akými sú naša ozónová a stratosférická vrstva. Pri skúmaní planéty si však vedci všimli, že charakteristické stopy prvkov boli trošku pozmenené oproti ich očakávaniam. To môže znamenať prítomnosť silných vetrov, či iných procesov, ktoré dokážu pozmeniť túto stopu. Zároveň existuje možnosť, že objavené prvky ležia v iných vrstvách.
Neprehliadnite
Aj pri ostatných planétach slúži oxid titaničitý podobne ako ozónová vrstva u nás na Zemi. Ozónová vrstva pomáha vytvárať stratosféru, čo je región, kde možno pozorovať vyššie teploty ako v spodnejších vrstvách.
Atmosféry planét mimo našej Slnečnej sústavy ostávajú pre astronómov záhadou. Zaujímavosťou je, že zatiaľ nechápeme ani zloženiu atmosféry plynných obrov, ktoré sa nachádzajú priamo v našej sústave. Prostredníctvom tejto novej štúdie však vedci poukazujú na to, že atmosféry vzdialených svetov môžu byť komplikovanejšie, než sa spočiatku javia. Vzdialené exoplanéty totiž nemajú atmosféru, zloženú len z jednej vrstvy, no ide o komplexné objekty.
Analýza atmosféry planéty WASP-189b je prvým krokom k štúdiu planét, ktoré sú o trošku podobnejšie našej Zemi. Autori štúdie na záver dodávajú, že k pochopeniu zloženia atmosfér vzdialených svetov sa musia vedci naučiť oceniť ich trojdimenzionálnu povahu. Ďalším krokom do budúcna bude vytvorenie nových techník analýz, zlepšenie modelovania pomocou počítačov, alebo vyplnenie medzier v základnej teórii o atmosférach planét.
Komentáre