Takto mohlo vyzerať naše Slnko, keď bolo ešte „v plienkach“

Astronómovia objavili mladú hviezdu, ktorá prechádza rovnakým procesom, akým prechádzalo naše Slnko. Ako vyzerá?

Slnko
Zdroj: YouTube (Unveiled)

Slnko, hviezda v strede našej sústavy, malo niekoľko miliárd rokov na to, aby sa vyvinulo a začalo nám prinášať energiu, ktorú potrebujeme k životu. Na začiatku svojho života však bolo ešte „miminko“ ako každá hviezda, ktorá si prechádza podobným životným cyklom, píše portál Phys.

Lenže ako Slnko vlastne vyzeralo, keď bolo ešte mladé? To je otázka, ktorá dlhú dobu nemala odpoveď. Ak by sa nám ju podarilo nájsť, mohli by sme sa veľa dozvedieť o vývoji sústavy, v ktorej dnes žijeme.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

„Do dnešného dňa sme objavili tisíce planét, ktoré sa nachádzajú v iných slnečných sústavách, naprieč celou našou galaxiou. Lenže odkiaľ sa tieto planéty zobrali? Ako vznikla Zem? To boli otázky, ktoré mi nedali spávať,“ tvrdí autorka novej štúdie, Catherine Espaillat.

Práve vďaka jej novej práci získavame lepší náhľad na to, aké sily existovali v sústave v období, keď bolo naše Slnko veľmi mladé. Astronómom sa totiž podarilo objaviť mladú hviezdu, ktorá sa vyznačovala jedným špecifickým bodom, ktorý nás o tomto období života hviezdy môže veľa naučiť.

Keď sa mladá hviezda formuje, pohlcuje častice prachu a plynu, ktoré sa nachádzajú okolo nej, v protoplanetárnom disku. Tieto častice vrazia do povrchu hviezdy počas procesu, ktorý sa nazýva akrécia.

„Je to rovnaký proces, akým si prešlo aj naše Slnko,“ vysvetľuje Espaillat.

Protoplanetárne disky sa nachádzajú vo vnútri magnetizovaných molekulárnych oblakoch. Tie sú známe aj ako liahne nových hviezd. Dlho sa predpokladalo, že protoplanetárne disky sú s hviezdou prepojené magnetickým poľom a častice nasledujú línie tohto poľa až ku hviezde. Následne tieto častice vrazia do povrchu hviezdy a vytvoria akési fľaky, ktoré sú extrémne horúce a husté. Tie sú stredom akrečného procesu.

Mladá hviezda

Pozorovanie mladej hviezdy, ktorá sa od nás nachádza 450-miliónov svetelných rokov tieto teórie potvrdilo. Po prvýkrát mali astronómovia možnosť overiť svoje modely, ktoré sa ukázali byť správne. Ide o hviezdu GM Aur, ktorú nemožno vďaka jej vzdialenosti vyfotografovať priamo. Napriek tomu tím vedcov našiel spôsob, ako vytvoriť obraz, pomocou rozdielnych vlnových dĺžok žiarenia, ktoré hviezda vydáva do vesmíru.

Zistilo sa, že hviezda GM Aur dokončí rotáciu okolo svojej osi približne za týždeň. Počas tohto obdobia jej jasnosť kolíše podľa toho, či sú horúce škvrny otočené ku nám, alebo nie. Keď sa vedci po prvýkrát pozeli na dáta, ktoré mali k dispozícii, ostali zarazení.

Slnko
Mladá hviezda, jej protoplanetárny disk a magnetické pole. Zdroj: Phys.org(M. M. Romanova)

„Zistili sme nesúlad v dátach, približne o deň. Prechádzali sme ich znova a znova, aby sme sa uistili, že sme neurobili žiadnu chybu. Ukázalo sa totiž, že v škvrne, kde dopadá materiál z disku, sa nachádza ešte jedna, ktorá je horúcejšia,“ tvrdí Espaillat.

Tento fľak nie je perfektný kruh, ale pripomína tvar luku. Jedna jeho časť je ale horúcejšia, ako tá druhá. Tím sa dozvedel, že tieto fľaky sú odtlačkom magnetického poľa na povrchu hviezdy. Aj Slnko malo vo svojej mladosti podobné fľaky.

Prihlás sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre