Svet hrá momentálne ruskú ruletu: Opäť stojíme na prahu jadrovej vojny, tvrdí odborník z MIT
Prebiehajúci konflikt na Ukrajine so sebou prináša napätie a hrozbu eskalácie konfliktu.
Invázia Ruska na Ukrajinu so sebou priniesla obrovské množstvo napätia. Vzťahy stroskotali nielen medzi bojujúcimi krajinami, no Rusko si svojimi extrémnymi krokmi pohnevalo aj Európu a Spojené štáty. Práve medzi týmito dvoma veľmocami vzťahy škrípu najviac a spolu s iskrami sa objavuje aj úplne nový druh hrozby – jadrová vojna.
Rusko vytiahlo kartu jadrových zbraní ako prvé s cieľom zastrašiť svet, no v tejto situácii víťaza nenájdeme. Jadrový konflikt mnohí experti považujú za „konečnú“ a spôsob ako zničiť nielen celé ľudstvo, ale aj planétu. Kubánska raketová kríza bola posledným strašiakom a bod, kedy sa ľudstvo priblížilo k jadrovému konfliktu najviac. Podľa príbehov vyhroteniu zabrániť jeden muž, člen posádky sovietskej ponorky B-52.
Nová hrozba
K jadrovej vojne sa ľudstvo blíži opäť a Max Tegmark, fyzik a kozmológ z technologického inštitútu MIT, premýšľa nad pravdepodobnosťou toho, že tentokrát jadrové rakety naozaj vystrelia. Bez akejkoľvek pásky na očiach vysvetľuje, že svet hrá momentálne ruskú ruletu.
„Môj momentálny odhad je, že jadrová vojna medzi USA a Ruskom má rovnakú pravdepodobnosť ako prehra v ruskej rulete, teda jedna k šiestim,“ píše Tegmark.
Podľa Tegmarka sa momentálne nachádzame v uzavretom kruhu, v ktorom konflikt na Ukrajine eskaluje z oboch strán. Pre Rusko je neprijateľné aby sa z okupovaných území stiahlo, zatiaľ čo pre Ukrajinu a Západ je neprijateľné, aby sa okupované ukrajinské územia predali nepriateľovi. Eskalovať sa môže dvoma spôsobmi, kvalitatívne a kvantitatívne. Kvantitatívna eskalácia znamená viac vojakov, viac zbraní, viac techniky, zatiaľ čo kvalitatívna eskalácia sa môže prejaviť lepšími technológiami alebo prísnejšími sankciami.
Problém nastáva, aspoň podľa Tegmarka v tom, že si Rusko už nemôže ďalej dovoliť kvantitatívnu eskaláciu. HDP krajiny sa môže rovnať hrubému domácemu produktu Talianska, čo je vzhľadom na to, že hovoríme o Rusku, problém. Putin sa chce silou mocou vyhnúť takzvanému „scenáru Vietnam“, teda nechce sa nechať poraziť Ukrajinskými silami, nad ktorými mal podľa prvotných prognóz vyhrať veľmi rýchlo. Keďže si Putin nechce priznať porážku a nemá prostriedky na to, aby konflikt eskaloval „v rámci normy“, môže siahnuť po svojej poslednej možnosti, ktorou sú jadrové zbrane.
Neprehliadnite
Šanca na mier?
Ak by Putin priznal porážku, pravdepodobne by ho zatvorili alebo popravili, uvažuje Tegmark. Zároveň existuje len mizivá šanca na to, aby západné krajiny prijali scenár „Kosovo“, teda umožnili by Rusku ponechať si obsadené oblasti a uzatvorili by mier. Deeskalácia konfliktu nie je západnými krajinami podporovaná. Či už samotná Ukrajina, krajiny Európskej únie, alebo média sa tvrdo stavajú proti ruskému okupantovi a chcú, aby sa konflikt skončil porážkou Ruska.
Ak však Putinovi dôjdu možnosti a ostane zahnaný do rohu, nemusí sa hneď obrátiť proti celému svetu. Akýmsi prostredníkom môže byť vypustenie jadrovej zbrane na Ukrajinu, no ako by tento krok vnímalo NATO ostáva otázne.
Odveta zo strany Severoatlantickej aliancie je viac ako jasná. Ešte pred stlačením červeného tlačítka by sa mohla odohrať odveta konvenčnými spôsobmi boja. V tomto bode závisí hlavne na tom, ako budú krajiny sveta vnímať potenciálny jadrový útok na Ukrajinu. NATO by mohlo potopiť ruskú flotilu v Čiernom mori, čo by krajina pravdepodobne vnímala ako deklaráciu vojny. Od tohto momentu by ľudstvo bolo na skok od jadrovej vojny.
Komentáre