Sú banány rádioaktívne? Odpoveď prekvapí, no nemala by vzbudzovať obavy

Radiácia je slovo, ktoré v mnohých ľuďoch vyvoláva obavy. Pravdepodobne preto, lebo si ju spájame s hrôzostrašnými tragédiami. Napriek tomu sa nachádza všade okolo nás, stretávame sa s ňou denne a vo väčšine prípadov je neškodná.

Portál The Conversation vysvetľuje radiáciu ako energiu ktorá cestuje z jedného bodu do druhého. Cestovať môže vo forme vĺn alebo častíc. Vesmír, Slnko, pôda, či jedlo alebo voda. Všetko je zdrojom prirodzenej radiácie. Možno kvôli tomu sa objavil názor, že banány sú rádioaktívne. Obsahujú vysoký podiel draslíku a malá časť z toho je vskutku rádioaktívna. Ide však o zanedbateľné množstvo, menšie ako radiácia, ktorej sme vystavovaní na dennej báze.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V dnešnej dobe sa za umelé zdroje radiácie považujú napríklad mobilné telefóny, elektrické siete, či röntgen. V tomto prípade opäť prevláda názor že umelé radiačné zdroje predstavujú vyššie riziko ako radiácia vyskytujúca sa prirodzene v prostredí. Nie je to však pravda. Zároveň treba poznať rozdiel medzi pojmom radiácia (alebo žiarenie) a rádioaktivita. Hoci sa tieto dva pojmy používajú ako synonymá, v skutočnosti medzi nimi existuje malý ale podstatný rozdiel.

Pod rádioaktivitou sa rozumie nestabilný atóm, ktorý prechádza rádioaktívnym rozpadom. Počas tohto procesu sa uvoľňuje energia vo forme radiácie, keďže sa atóm pokúša dosiahnuť stabilitu a stať sa nerádioaktívnym. Inými slovami, rádioaktivita opisuje procesy, kedy sa atóm rozpadá a za žiarenie sa pokladá uvoľnená energie počas tohto procesu.

Neškodné a nebezpečné žiarenie

Samotná radiácia sa delí do dvoch podskupín – ionizujúca radiácia a neionizujúca radiácia. Ionizujúca radiácia má dostatok energie na to, aby atómu odstránila elektrón. To môže viesť k zmene chemickej kompozície materiálu. Neionizujúca radiácia takú silu nemá, no stále vie  podráždiť atómy, teda podnieti ich k tomu, aby vibrovali rýchlejšie.

Neprehliadnite

Týchto 5 funkcií, ktoré pravdepodobne aktívne nepoužívate, vám zbytočne míňajú batériu smartfónu

Všeobecne však platí, že čím je energia radiácie vyššia, tým je pravdepodobnejšie, že nás poškodí. Za nebezpečnú sa typicky považuje ionizujúca radiácia, no aj tá neionizujúca môže predstavovať riziko. Príkladom neionizujúcej radiácie sú napríklad UV lúče zo Slnka. Ak sme im vystavení dostatočne dlhú dobu, môže nás spáliť alebo viesť k rakovine.

Je všetko žiarenie nebezpečné? Jednoduchá odpoveď je nie. Žiarenie nie je vždy nebezpečné – záleží na type, sile a ako dlho ste mu vystavení.

Počas nášho života sme však vystavení aj ionizujúcemu žiareniu. Na to existujú rôzne nariadenia, podľa ktorých by sa mali dávky ionizujúcej radiácie presahujúce prirodzený limit, ktorému sme denne vystavení, držať na čo najnižšej hodnote. Ak ideme na röntgen, vedci odfotia len tú časť tela, ktorú potrebujú a odkladajú si kópie, aby nás nemuseli ožiariť opakovane.

Aj neionizujúce žiarenie však má svoje limity. Telekomunikačné vybavenie používa tento typ radiácie a musí operovať v rámci bezpečnostných limitov, ktoré si krajiny nastavujú. Aj proti ultrafialovému žiareniu zo Slnka sa chránime či už oblečením alebo rôznymi ochrannými krémami.

Naše telá sú tiež trošku rádioaktívne ako všetko okolo nás. Je to však minimálna dávka žiarenia, s ktorou sa dokážeme vysporiadať bez akejkoľvek ujmy na zdraví. Inými slovami, naše telá sú skonštruované tak, aby zvládli malú dávku radiácie, ktorej sme vystavení v bežnom živote.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy