Štúdia odhalila časť oceánskeho dna, ktorá sa ponorila do hlbín Zeme ešte za čias dinosaurov

Výskumníci odhalili doteraz nevidenú časť oceánskeho dna, ktorá zmizla pod povrchom Zeme veľmi dávno, za éry dinosaurov.

zemske jadro
Zdroj: Pavel Chagochkin / Shutterstock.com

Výskumníci z University of Maryland objavili dôkazy o prastarom morskom dne, ktoré sa ponorilo hlboko do útrob Zeme počas veku dinosaurov. 

Nový výskum napáda naše súčasné teórie o vnútornej štruktúre planéty. Ako autori štúdie vysvetľujú, doteraz nepreskúmaný región morského dna nám ponúka lepšiu predstavu o tom, ako interiér našej planéty skutočne pracuje a ako sa menil na časovej osi miliónov rokov.  

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Na výskum hlbokej vrstvy zemského plášťa výskumníci využili inovatívne seizmické zobrazovacie metódy. Presnejšie sa pozreli na tranzitnú hranicu zemského plášťa, ktorá sa nachádza od približne 410 až do 660 kilometrov pod zemským povrchom. Ide o prechodnú zónu, ktorá rozdeľuje dva regióny, vrchný a spodný zemský plášť. Zároveň výskumníci vysvetľujú, že táto zóna expanduje alebo sa sťahuje na základe teploty. Výskumníci veria, že táto nová nepreskúmaná časť môže poskytnúť vysvetlenie pre záhadné štruktúry LLSVP, po našom Veľké provincie s nízkou šmykovou rýchlosťou.  

planeta zem jadro
Zdroj: vampy1 / depositphotos.com

“Hovoríme o zhrubnutej oblasti, ktorá nám ako fosilizovaný odtlačok prsta ukazuje pradávnu časť morského dna, ktoré zmizlo v hlbinách Zeme pred približne 250-miliónmi rokov. Ponúka nám pohľad do minulosti Zeme, ktorý sme zatiaľ nemali,” vysvetľuje Jingchuan Wang, vedúci novej štúdie.  

Nepozorovaná časť oceánskeho dna

Časť morského dna zmizla pod povrchom planéty prostredníctvom procesu, ktorý nazývame subdukcia. Nastáva, keď sa jedna tektonická platňa podsunie pod druhú a ponára sa hlbšie do útrob Zeme. Ako vedci vysvetľujú, ide o proces, prostredníctvom ktorého sa recykluje materiál z povrchu planéty a dostáva sa späť do zemského plášťa.  

Subdukcia po sebe spravidla zanecháva viditeľné stopy, napríklad hlboké morské priekopy, sopky, alebo vytvára zemetrasenia. Výskumníci bežne skúmajú subdukčné procesy tak, že analyzujú vzorky hornín a usadenín na povrchu planéty. V rámci tejto novej štúdie ale výskumníci zvolili iný prístup a využili seizmické vlny na to, aby nahliadli pod oceánske dno.  

Výskumníci odhalili novú, doteraz nevidenú časť morského dna
Zdroj: Jingchuan Wang

Skúmaním toho, akým spôsobom sa seizmické vlny prenášajú cez jednotlivé vrstvy Zeme dokázali vedci vytvoriť detajlnú mapu štruktúr, ktoré sa nachádzajú hlboko v zemskom plášti.  

“Zobrazovanie pomocou seizmických vĺn môžeme prirovnať k CT vyšetreniu, pretože táto výskumná metóda nám umožnila získať prierez vnútornosťami našej planéty. Bežne sa stáva, že sú oceánske slaby kompletne pohltené našou planétou, pričom na povrchu nenechajú po sebe žiadnu stopu. V rámci našej práce sme však videli tento stratený slab skrz inú perspektívu, čo nám dalo nový pohľad na vzťah medzi hlbokými štruktúrami Zeme a geológiou na povrchu planéty,” tvrdí Wang.  

Výskumníkov najviac prekvapilo to, že sa materiál presúva cez interiér Zeme pomalšie, než sa spočiatku predpokladalo. Hoci zatiaľ nemajú v rukách jasné vysvetlenie, veria, že nezvyčajná hrúbka vrstvy môže naznačovať prítomnosť chladnejšieho materiálu v tejto časti zemského plášťa. Autorom štúdie z toho vyplýva, že oceánske slaby sa môžu v polovici svojej cesty cez zemský plášť zaseknúť.  

exoplaneta a cerveny trpaslik
Zdroj: NASA, ESA, CSA, Joseph Olmsted (STScI)

Lepšie pochopenie exoplanét

Nový výskum ukazuje, že tranzitná zóna zemského plášťa môže slúžiť ako bariéra a spomaliť pohyb materiálu cez ňu. To zas vyvoláva otázky ohľadom toho, ako procesy odohrávajúce sa v hlbinách planéty ovplyvňujú to, čo vidíme na povrchu

Nová štúdia dospela k niekoľkým fascinujúcim poznatkom, no jej autori v práci neprestávajú. V ďalších krokoch sa pozrú aj na iné oblasti Tichého oceánu a následne aj do iných regiónov planéty. Hlavným cieľom výskumníkov je vytvoriť zrozumiteľnú mapu prehistorickej subdukcie a opätovného vynorenia materiálu. Autori štúdie veria, že na nich čaká oveľa viac ukrytých štruktúr, ktoré len čakajú na to, kým ich objavíme. Každá nová štruktúra má pritom potenciál zmeniť to, ako vnímame evolúciu Zeme v minulosti. Celkovo môžeme získané poznatky využiť aj na to, aby sme oveľa lepšie pochopili planéty mimo našej Slnečnej sústavy.  

Sleduj našu novú Facebook stránku a pridaj sa!

Komentáre