Stopy života mohli byť z povrchu Marsu vymazané: Tvrdí rover Curiosity
Kedysi dávno sa na Marse mohol nachádzať život, no o jeho existencii sa možno nedozvieme. Z niektorých regiónov boli jeho stopy vymazané.
Najnovšie objavy amerického roveru Curiosity naznačujú, že dôkazy o živote Marsu mohli byť z niektorých častí vymazané, píše portál Space.
Curiosity sa nachádza v kráteri Gale, kde skúma ílovité horniny. Predpokladá sa, že územie krátera bolo kedysi jazerom, ktoré vzniklo po dopade asteroidu pred 3,6 miliardami rokov. Íl je podľa vedcov dobrým dôkazom o existencii života. Vzniká, keď sú minerály vystavené vode – kľúčovej zložke pre život a rozpadnú sa. Íl je zároveň ideálnym prostredím pre vytváranie mikrobiálnych fosílií.
Rover skúmal dve vzorky starého ílovca, ktoré boli datované do rovnakého obdobia. Na prekvapenie vedcov, jedna vzorka obsahovala len polovicu očakávaného ílovitého materiálu. Namiesto toho zaznamenali zvýšené hodnoti oxidov železa, ktoré dávajú Marsu jeho hrdzavý odtieň.
Vedci nevedia, prečo jedna vzorka neobsahovala očakávaný materiál, no majú dobrého podozrivého. Je ním extrémne slaný roztok, ktorý nasiakol do určitých vrstiev ílovca a narušil ho. Tento roztok mohol vyplaviť dôležité geologické a možno aj biologické vzorky.
„Doteraz sme si mysleli, že keď sa na dne niekdajšieho jazera vytvorili vzorky hornín aj s dôležitým materiálom, tie vzorky sa časom nemenili a slúžili ako časová schránka, ktorá nám ukázala Mars spred niekoľkých miliárd rokov. Neskoršie roztoky však tieto vzorky narušili a v podstate vymazali históriu, ktorá bola v íle zaznamenaná,“ vyjadril sa autor štúdie, Tom Bristow.
Stopy života na Marse?
Nič však nie je stratené. Popísaný proces sa nazýva diagenéza a tá mohla viesť k vytvoreniu nového života pod povrchom Marsu, hoci dôkazy o tom starom vymazala. Látky, ktoré roztok do ílu priviedol mohli byť dosť na to, aby na rovnakom mieste vykvitla nová generácia mikróbov.
Neprehliadnite
„Miesta, kde prebieha diagenéza sú tými najlepšími miestami, kde hľadať život. Na jednu stranu je to proces, ktorý vymaže akékoľvek dôkazy o živote, ktorý existoval predtým, no na tú druhú stranu vytvorí vhodné podmienky pre nový život. Objav roveru Curiosity je preto veľmi fascinujúci,“ tvrdí spoluautor štúdie, John Grotzinger.
Rover Curiosity začal skúmať Mars pred deviatimi rokmi a dnes spolupracuje s druhým roverom americkej NASA, Perseverance. Misia Curiosity poukázala na to, ako sa podnebie červenej planéty postupom času menilo. Zároveň určila typy vzoriek, ktoré má rover Perseverance počas svojej vedeckej misie vyhľadávať. Vedci totiž zistili, ktoré vzorky pôdy dokážu uchovať stopy života a ktoré nie.
Komentáre