SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Stopy vodnej pary objavili aj na druhom mesiaci Slnečnej sústavy: Nachádza sa na Európe život?

Vodnú paru objavili najprv na mesiaci Saturnu, teraz aj na mesiaci Jupitera. Znamená tento objav niečo viac?

Hubblov vesmírny ďalekohľad spozoroval stopy vodnej pary v atmosfére jedného z mesiacov Jupitera – Európa. Predpokladá sa, že pod ľadovou škrupinou mesiaca sa môže nachádzať oceán, čo naznačujú aj gejzíre vodnej pary, ktoré nepravidelne vystreľujú do vzdialenosti až 200 km od povrchu, píše portál Space.

Astronómovia teda viac-menej vedia, že pod povrchom mesiaca existuje voda, no objav vodnej pary v jeho atmosfére popisujú ako významný objav. Za ním stojí Lorenz Roth, výskumník z KTH Royal Institute of Technology. Roth sa bližšie pozrel na dáta, ktoré zachytil Hubblov vesmírny ďalekohľad v rokoch 1999, 2012, 2014 a 2015.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Počas analýzy si všimol pozoruhodné množstvo vodnej pary, ktorá sa však nachádza len na jednej hemisfére mesiaca – tej, ktorá sa nachádza na opačnej strane smeru, v ktorom mesiac obieha. Zároveň sa ukázalo, že voda na tejto hemisfére pretrváva oveľa dlhšie, ako para, vystreľujúca z gejzírov.

„Pozorovanie vodnej pary v atmosfére Ganyméda, mesiaca Saturnu a po novom aj na jednej hemisfére mesiaca Európa nám ponúka lepšie pochopenie ľadových mesiacov. Dodávame, že objav vodnej pary na Európe nás prekvapil omnoho viac, ako v prípade Ganyméda,“ vysvetľuje Roth.

Astronómov tento objav prekvapil hlavne preto, lebo Európa je o približne 33 °C chladnejšia, ako Ganymédes. Teploty na Europe sa pohybujú okolo -160 °C, napriek tomu ale dochádza k sublimácii ľadu (pozn. redakcie: Premeny ľadu priamo na paru). Dôsledkom toho uniká vodná para do vesmíru.

Vodná para len na jednej pologuli

Záhadou ale ostáva, prečo našli stopy vodnej pary len na jednej hemisfére mesiaca, navyše na tej, ktorá sa nachádza na opačnej strane jeho pohybu. Vedci z NASA tvrdia, že momentálne nerozumejú tomu, prečo je to tak.

Odpovede by ale mohli prísť už čoskoro. Ku koncu roka 2024 plánuje americká vesmírna agentúra odštartovať misiu Europa Clipper. Pôjde o sondu ktorá by mala preskúmať mesiace Jupitera. Do tejto sústavy doletí v roku 2030 a okolo mesiaca Európa preletí najmenej 12-krát. Počas blízkych preletov bude sonda študovať atmosféru mesiaca, jeho ľadovú škrupinu a oceán pod ňou. Ak sa vedcom pošťastí, sonda preletí priamo cez gejzír, ak teda bude v tom čase aktívny.

To ale nebude jedinou úlohou sondy. Europa Clipper bude mať ešte jeden, možno zaujímavejší cieľ. Úlohou sondy bude vybrať vhodné pristávacie miesto pre ďalšiu misiu, ktorá by sa mala pozrieť hlbšie pod povrch – priamo do oceánu. Pod ľadovou škrupinou mesiaca sa totiž môžu nachádzať vhodné podmienky pre život. Blízko pri dne by mali byť rovnaké podmienky, ako kedysi dávno na dne pozemských oceánov. Je teda možné, že by tam mohol existovať život v bakteriálnej forme.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close