Stojíme len krôčik od nálezu života na Marse? Toto objavil rover Curiosity!
Červená planéta odhalila vedcom ďalšie prekvapenie.
Uhlík je základ pre život na Zemi. Ak sa vedcom podarí tento prvok objaviť na inej planéte, vždy pôjde o mimoriadne významný objav. Práve to sa mohlo nedávno podariť roveru Curiosity na Marse. Objavil nezvyčajný mix tohto prvku, ktorý by mohol znamenať existenciu mimozemského života, píše portál Science Alert.
Samozrejme že tento objav sám o sebe ešte nič neznamená, no mohol mať významné implikácie. Možnosť, že na Marse existuje život je jednou z troch možností, ktorá mohla viesť k vytvoreniu uhlíka v kráteri Gale. Objav prichádza zo vzoriek, ktoré rover pozbieral v časovom rozmedzí deviatich rokov. Dokopy išlo o 24 prašných vzoriek.
Rover Curiosity tieto vzorky ohrial, aby sa oddelili jednotlivé chemikálie. Výsledkom bol objav izotopov uhlíka 12 a uhlíka 13. Tieto izotopy sú stabilné a mohli by pomôcť vedcom odhaliť, ako sa postupom času červená planéta menila.
🧐Curiouser & curiouser! I found samples with unusual carbon isotopes, which are key in understanding the evolution of planets. On Earth, this is linked to life but it may still be created by geology. What does it mean on Mars? Ah, that’s the great puzzle! https://t.co/xLKj8QmEL9 pic.twitter.com/L3Gf8oFctP
— Curiosity Rover (@MarsCuriosity) January 18, 2022
Vzorky sú však fascinujúce aj z iného dôvodu. Niektoré boli bohaté na uhlík 13 a niektoré boli extrémne vyčerpané. To znamená, že na planéte môže prebiehať zvláštny proces líšiaci sa od uhlíkového cyklu u nás, na Zemi.
Neprehliadnite
„Množstvo uhlíku 12 a 13 v našej sústave je rovnaké ako v časoch jej vzniku. Tieto izotopy sa nachádzajú vo všetkom, no uhlík 12 reaguje oveľa rýchlejšie ako uhlík 13. Podľa množstva izotopov vo vzorkách môžeme odhaliť uhlíkový cyklus planéty,“ vysvetľuje geológ Christopher House.
Odkiaľ sa uhlík na Marse vzal?
Lenže čo vytvorilo depozit uhlíka na Marse? Jednou z možností je obrovský molekulárny oblak. Z času na čas sa stane, že naša Slnečná sústava cez jeden preletí a to by mohlo viesť k depozitom uhlíka po celej sústave. Tento scenár si však vyžaduje ďalšie štúdie.
Ďalšou možnosťou je to, že depozit uhlíka vytvorili rôzne abiotické procesy. V tomto prípade ide o procesy, ktoré nemajú biologický základ. Spúšťačom by mohlo byť ultrafialové žiarenie zo Slnka. Opäť ale ide o prípad, ktorý si vyžaduje ďalšie vedecké štúdie.
Tretia možnosť je najfascinujúcejšia a podľa nej v minulosti existoval na planéte metán, ako produkt biologických organizmov. Tento metán bol pretvorený na uhlík buď pomocou UV žiarenia, alebo mikróbov. V tomto prípade je objavený uhlík výsledkom života na červenej planéte. Aj v tomto prípade chýbajú vedcom potrebné dôkazy.
Kameňom úrazu je pri tejto štúdii fakt, že stále nechápeme históriu Marsu. Preto vedci nemôžu vyvodzovať žiadne závery, hoci ide o pozoruhodný vedecký objav. V každom prípade vzorky poukazujú na nezvyčajný uhlíkový cyklus, ktorý sa nepodobá na nič, čo dnes môžeme nájsť na Zemi. Rover Curiosity bude vo svojej misii aj naďalej pokračovať. Momentálne rover vykoná ešte niekoľko ďalších vrtov v rovnakom regióne.
Komentáre