Staroveká poľnohospodárska stratégia umožnila farmárom lepšie reagovať na extrémne výkyvy počasia
V minimálne 27 krajinách na svete sa dnes využíva špeciálna technika sadenia, ktorá by nás mohla ochrániť pred globálnym otepľovaním.
Výskumník menom Morgan Ruelle žil v roku 2011 v odľahlom regióne Etiópie. Počas svojho výskumu sa stretával so zvláštnou obilninou menom duragna, ktorá nemala v jeho jazyku ekvivalent. Domorodci ju opisovali ako niečo medzi pšenicou a jačmeňom. Nakoniec sa zistilo, že duragna v skutočnosti nepredstavuje jednu rastlinu, ale mix pšenice, jačmeňa a iných obilnín nasadených na jednom poli, vysvetľuje portál Cornell University.
Lenže prečo je tento druh sadenia vlastne zaujímavý? Domorodí Etiópčania Ruellovi vysvetlili, že takéto pole má jedinečnú schopnosť prispôsobiť sa nepredvídateľnému počasiu, ktoré nám hrozí so zhoršujúcim sa globálnym otepľovaním. Takéto zmiešané pole sa nazýva maslin, čo je slovo, ktoré má svoj pôvod v latinčine. Ide o techniku, ktorá sa používa viac ako 3-tisíc rokov a dnes sa používa v najmenej 27 krajinách sveta, od Severnej Afriky, cez Európu, Áziu až po Severnú Ameriku.
„Farmári z celého sveta už tisíce rokov hľadali spôsob, ako znížiť riziko zničenia úrody. Práve od nich sa toho môžeme veľa naučiť, obzvlášť uprostred globálneho otepľovania,“ vysvetľuje Alex McAlvay, jeden z autorov štúdie.
Ruelle predpokladal, že farmári síce na jednom poli pestovali viacero rastlín, no počas žatvy jednotlivé druhy oddeľovali. Zároveň však vedel, že rozoznať pšenicu od jačmeňa muselo byť veľmi náročné. Nakoniec mu však domorodci prezradili, že pšenicu a jačmeň sadili spolu a spolu ich aj žali a nakoniec z nich pripravovali rôzne výrobky.
Ak nevydá jedno, aspoň máme druhé
Princípom je to, že príroda sama farmárom povedala, čo by mali sadiť. Ak prišiel silný dážď, ktorý zničil polovicu úrody, svojim spôsobom naznačoval, že druhá polovica je dobre prispôsobená podmienkam. Rovnako aj v prípade sucha. Pšenica síce nemusí ustáť dlhodobé sucho, no jačmeň je v tomto prípade o niečo odolnejší. Farmár tak získa o niečo lepšiu úrodu, akoby zasadil len jeden typ rastliny.
„Ak jedna rastlina vykape, aspoň máme druhú,“ vyjadrili sa viacerí farmári, ktorých autori počas štúdie spovedali.
Fakt, že viacero ľudí hovorí viac-menej to isté, autorov práce fascinovalo. Ďalším faktom je to, že farmár môže sledovať ročný vývoj podmienok. Ak si všimne, že sa krajina stala suchšou, na ďalší rok zasadí mix, ktorý bude obsahovať menej pšenice a viac jačmeňa.
Neprehliadnite
Situácia sa však zhoršuje. Aj farmári z Etiópie, ktorí sú naučení pestovať viac rastlín dokopy, tvrdia, že počasie sa stáva čoraz viac nepredvídateľnejšie. Technika pestovania rôznych obilnín na jednom poli dnes nie je veľmi známa, no autori štúdie predpokladajú, že bola základom farmárčenia na úrodnom polmesiaci. Naši predkovia mohli pred domestikovaním určitých druhov rastlín sadiť zmes ich „divých“ verzií. Aj izraelskí vedci poukazujú na to, že v prírode nenájdeme pšenicu bez jačmeňa.
Táto technika upadla v 18. storočí. S nástupom industrializácie farmári začali sadiť jeden druh obilniny, aby následne vznikol jednotný produkt.
Zmiešané polia by zároveň mohli využiť viac uhlíka ako rovnaké polia. Rozdielne druhy rastlín si totiž vyžadujú rozdielne živiny z pôdy. Pšenica je treťou najpestovanejšou rastlinou na svete. Autori štúdie tvrdia, že ak by sme z polí vytvorili mix pšenice a jačmeňa, mohli by sme ovplyvniť priebeh globálneho otepľovania.
Komentáre