Starí Egypťania nebrali otrokov ako väzňov, no aj napriek tomu si niesli takúto stigmu, ukazuje štúdia
Starí Egypťania hoci otrokov nebrali ako väzňov, tak aj napriek tomu ich dehumanizovali.
Otroctvo je niečo, čo v demokratickom svete dnes už neexistuje. Predstava mnohých z nás o otrokoch je, že išlo o ľudí, ktorým ak bolo niečo povedané, že musia spraviť, tak to aj tak spravili, inak im hrozil prísny trest. Nedávna štúdia ale ukázala, že minimálne egyptskí otroci, si žili pomerne kľudným životom. Ich život vyzeral vo veľkej miere podobne ako život bežného človeka. Výskumníci dokonca hovoria, že boli schopní asimilovať vo väčšinovej populácii.
No aj napriek tomu, ich život nebol idylický. Existovalo niekoľko obmedzení. Nemohli napríklad zmeniť prácu bez toho, aby im to ich pán dovolil. Nemohli ani voľne cestovať, ako sa im zachcelo. Nepovažovali sa ale za väzňov.
Štúdia publikovaná v závere minulého roka, ktorá sa ocitla aj v prestížnom časopise The Journal of Egyptian Archaeology, približuje bližšie, ako vyzeral život otroka. Konkrétne to, že otroci si niesli so sebou stigmu v podobe značky.
Egyptskí otroci boli označkovaní
Vedcom z The Armstrong Institute of Biblical Archaeology sa podarilo objaviť egyptské značkové žehličky, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou slúžili na značkovanie otrokov. Na týchto žehličkách boli rôzne obrazce a texty, ktoré sa používali skôr na značenie ľudskej kože, než na zvieraciu. Žehličky, ktoré výskumníci objavili, pochádzajú z rokov 1292 až 656 p.n.l., a používali sa počas egyptskej 19. až 25. dynastie.
„Na značkovanie dobytka a koní je potrebná značkovacia žehlička s dĺžkou približne 4 palce (10,6 centimetra), aby jazva zostala pri raste teľaťa čitateľná. Analyzované značkovacie žehličky mali tretinu tejto veľkosti, boli teda príliš malé pre veľký dobytok.“ hovorí autorka výskumu, egyptologička Ella Karev. „Sú také malé, že ich nemožno použiť na dobytok alebo kone.“, prízvukuje. Ďalej pokračovala: „Nevylučujem ale možnosť, no nemáme na to žiadne dôkazy, že by sa nimi označovali malé zvieratá, ako sú kozy. Na druhej strane ale existuje toľko iných dôkazov, že ich používali na označovanie ľudí.“
Tieto značky dokazujú, že hoci otroci mali v starom Egypte pomerne „kľudný život“, tak aj napriek tomu, boli v určitej miere dehumanizovaní.
Neprehliadnite
Rovnako treba spomenúť, že výskumníci si doteraz mysleli, že vyobrazenia otrokov v rôznych spisoch alebo maľbách so znakmi, odkazovalo výlučne na tetovanie, pretože to bola v tom čase bežná prax. No zdá sa, že tomu tak celkom nemuselo byť. Tetovanie malo v starovekom Egypte skôr náboženský a dekoratívny účel, zatiaľ čo označovanie otrokov poskytovalo jasný a rozlíšiteľný znak, ktorý ich v očiach Egypťanov staval na nižšiu úroveň. Vedci preto hovoria, že objavené žehličiek a pripísanie im ich účelu, otvorilo „Pandorinu skrinku“, ako vyzeral život otroka.
Čo ale presne znamenajú jednotlivé značky, vedci nevedia. Domnievajú sa ale, že značky dostávali na základe svojich úloh alebo ich vlastníkov.
Záverom ale treba poviesť, že brutálna prax starých Egypťanov, ako značili otrokov, nie je moderným dejinám až tak vzdialená.
Komentáre