Stačil len kúsok a misia OSIRIS-Rex by skončila katastrofou: Vedci na to prišli až dva roky po pristátí!
Nedávno publikovaná štúdia tvrdí, že stupiť na asteroid Bennu je ako stupiť do bazéna plného plastových guličiek.
Sonda OSIRIS-REx pristála na povrchu asteroidu Bennu v roku 2020. Po analyzovaní dát získaných počas manévru si tím vesmírnej agentúry NASA uvedomil, že sondu delil od katastrofy len kúsok. Ak by nespustila svoje trysky okamžite po dotknutí sa povrchu, ponorila by sa do útrob kozmického objektu, informuje portál vesmírnej agentúry.
Ukázalo sa, že povrch asteroidu Bennu nie je až taký pevný, ako by sa mohlo zdať. Jednotlivé kúsky skál sú na seba síce viazané gravitáciou, no ak by na povrch asteroidu stupil človek, bolo by to ako stupiť do bazéna plného plastových guličiek.
„Ak by bol asteroid Bennu kompaktnejší, mohol by mať pevný povrch, no objavili sme množstvo prázdnych miest na povrchu,“ vyjadril sa Kevin Walsh, člen tímu misie OSIRIS-REx.
Analýza povrchu asteroidu sa objavila v štúdii publikovanej 7. júla a prináša ďalšie vedomosti k celkovej neistote, ktorú vedci pociťovali počas misie. Ukázalo sa, že asteroid Bennu aj v minulosti vykazoval správanie, na ktoré sa nemohli vedci spoľahnúť. Prvé prekvapenie prišlo v decembri 2018, kedy sa sonda k asteroidu dopravila. V tomto momente si vedci všimli že namiesto hladkého povrchu je Bennu pokrytý väčšími, či menšími balvanmi. To bol drastický rozdiel od relatívne hladkého povrchu, ktorý vedci pozorovali prostredníctvom teleskopov. Po príchode sondy si vedci všimli, že Bennu vylučuje čiastočky skál do vesmíru.
„Naše predstavy o povrchu asteroidu boli úplne mimo,“ vyjadril sa Dante Lauretta, vyšetrovateľ misie OSIRIS-REx.
Asteroid plný prekvapení
Posledné prekvapenie prišlo v momente keď sonda dosadla na povrch asteroidu a poslala tímu blízke zábery z povrchu. Na nich si mohli všimnúť obrovské množstvo uvoľneného materiálu z miesta, kde sonda pristála. Vedcov to prekvapilo hlavne preto, lebo sonda hladučko dosadla na povrch. Zaujímavejšie je však to, že po takomto „pohladení“ asteroidu zanechala OSIRIS-REx osem metrov široký kráter.
Počas testovania misie na Zemi tím napodobnil povrch asteroidu, no počas testov nezanechala sonda jedinú stopu. Realita sa tak líšila od toho, čo vedci predpokladali, že sa rozhodli sondu poslať naspäť, len aby sa mohli pozrieť „na neporiadok, ktorý napáchali“. Vedci analyzovali údaje z pristávacieho miesta, ktoré sa nazýva Nightingale, a zistili že v momente, kedy sonda zapla svoje motory, sa stále ponárala do asteroidu.
Neprehliadnite
Vedci vytvorili stovky a stovky simulácií, ktoré by im pomohli pochopiť hustotu asteroidu a silu, akou drží jednotlivé kusy pokope. Nakoniec sa im podarilo nájsť jednu, ktorá by sedela na to, čo sonda OSIRIS-REx počas pristávania videla.
Ukázalo sa, že asteroidy podobné Bennu, len tak tak držia pokope vďaka gravitácii, či elektrostatickej sile. Asteroid Bennu sa kedysi radil medzi objekty, ktoré by sa mohli zraziť s našou planétou. Hoci toto riziko stále platí, na základe novej analýzy vedci predpokladajú že sa rozpadne v našej atmosfére. Predstavovať však môže úplne iný druh rizika, než pevné asteroidy.
Komentáre