SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Stačí len hodina na to, aby sa naše chápanie Venuše zmenilo: Sonda DAVINCI sa ponorí do atmosféry pekelnej planéty

Nachádzal sa niekedy na Venuši život? Misia DAVINCI sa pokúsi odpovedať nielen na túto otázku.

Venuša bola pre astronómov vždy tak trochu záhadnou planétou. Možno práve preto americká NASA pripravuje misiu DAVINCI, ktorá sa pokúsi záhady Venuše. Odštartuje koncom tohto desaťročia a pokúsi sa odhaliť, či sa na dnes pekelnej planéte mohla kedysi nachádzať voda, či dokonca aj život.

Venuša sa totiž prezýva aj „dvojička Zeme“, hoci dnes toho nie je veľa, čo by na túto podobnosť poukazovalo. Obe planéty majú približne rovnakú veľkosť, zloženie, no zatiaľ čo Zem prekvitá životom, Venuša je pravý opak. Obrovské teploty a tlak na povrchu sú dostatočne vysoké na to, aby rozpustili olovo. Vedci ale predpokladajú, že pred niekoľkými rokmi mohla planéta vyzerať úplne inak.

Misia DAVINCI spustí na planétu ani nie metrovú sondu, ktorá dokáže ustáť drsné podmienky na planéte. Nielenže vykoná niekoľko dôležitých experimentov, no ukáže nám, ako vyzerajú hory na tejto planéte. Ak misia pôjde tak ako má, stačí len hodina na to, aby sa úplne zmenilo chápanie tejto planéty.

Prvé zábery Venuše sa ku nám dostali v 70. a 80. rokoch, kedy na povrchu po prvýkrát pristáli sovietske sondy. Tým sa síce podarilo zachytiť povrch planéty, no kvôli brutálnym podmienkam nedokázali prežiť viac ako dve hodiny. V 90. rokoch však na povrch nahliadla aj misia americkej NASA, Magellan. Tá sa pozrela pod hustú atmosféru pomocou špeciálneho radaru. Hoci sa vedcom podarilo objaviť lávové prúdy, hory, či krátery, to ako vyzerá povrch Venuše je stále z veľkej časti záhadou.

Hodinové okno

Ani sonda misie DAVINCI neprežije na povrchu planéty bohvie ako dlho. Inžinieri rátajú s tým, že hodina je maximum, čo dokáže sonda na Venuši prežiť, no aj táto relatívne krátka doba si vyžaduje robustnú konštrukciu. Sonda je vyrobená z titánu, jedného z najtvrdších kovov na Zemi. Na jednu stranu musí sonda vydržať ohromný tlak a teplo, no musí si poradiť aj s kyslými dažďami.

Počas zostupu sonda zachytí vzorky plynov z rôznych vrstiev atmosféry. Ich analýzou zistí, či sa mohla niekedy na povrchu planéty nachádzať voda.

Ako už bolo spomenuté, sonda vydrží v drsných podmienkach venuše maximálne hodinu a jej program bude vyplnený do poslednej minúty. Približne 1.5 km nad povrchom sa hustá atmosféra rozíde a vedci predpokladajú, že v tomto momente sa naskytnú naozaj jedinečné pohľady. Kým však sonda pristane na povrch, jej život sa bude blížiť ku koncu.

Astronómovia predpokladajú, že kým sonda dopadne, bude už „mŕtva“, no najoptimistickejšie odhady naznačujú, že by mohla fungovať ešte 17 minút po dopade na povrch. Ak sa táto príležitosť naskytne, vedci budú môcť analyzovať aj zvláštny povrch planéty.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close